Ako prežiť džunglu zvanu Lake George bez psychickej a fyzickej ujme na zdravi (part 1)

Fuuuuuu...kebyže mam ist uplne dopodrobna, čo sa tyka leta v usa, tak by sme tu boli minimalne do zajtrajška... Ani som nechcel o tom pisať, ale kedže ja sa necham oblbnuť aj obyčajnymi dvoma komentami, tak urobim vynimku a pripomenieme si

*jeden pracovny den, uplne regular_obyčajny od rana až do noci (hlbokej noci, lebo zväčša sa nechodilo do postele skor ako o 3am)
*a druhy den bude z poslednych dni v usa, ked uz sa nerobilo, len sa cestovalo


1.) Ako prežiť džunglu zvanu Lake George bez psychickej a fyzickej ujme na zdravi

Jednoducho!

Vstanete na prijemne budenie americkej Nokie (2 usd) a vykotulate sa z postele, aby ste ju umlcali na 5 minut. Niekedy to zopakujete este zo dvakrat kym na displeji nesvieti 9:20.
SPLASH! (voda do oči, karpiny musia preč!)
"Damn!" ...oči maju opat "prirodzenu" bledocervenu farbu a lesknu sa vam ako ozdoby na vianočnom stromčeku. Klopete najprv jednemu susedovi a potom druhemu, či nahodou maju kvapky do oči, a po neuspechu do radsej vzdavate, lebo uz aj tak budete meskat aspon 5 minut do prace.
Kedze uz v tomto stave meškate tych narastajucich 5, 6, 7 minut, rychlo si oblečete na seba aspon polovicu uniformy, zvyšok dobalite do ruksaku, nasadate na bicykel (nie svoj, lebo ten svoj (80 usd) už mate vyše mesiaca niekde odhodeny a nefunkčny) a ženiete sa cez les, dole kopcom do rannej prace.

Meškam len 3 minuty, dohnal som to divokou jazdou bez brzdenia a ohrozenim 2x native Američanov, 3x Ind Amíkov, a po jednom afroamíkovi a jednej šikmookej ryži.
"Gmorning! How`s going? How are you? Hi guys!"
Všetci sa na seba usmievame, tvarime sa, že na nas nevidia tie podozrive oči, alebo ked tým kucharom neda, tak sa nas opytaju, ci sme mali dlhu a bujaru noc. "Of course, but everything is allright!" (No to isto)

Ako ste si možno všimli, tak pracujeme rano v reštauracii ako kuchar. Či sa to da považovat ešte za rano, tak to necham na Vas drahi čitatelia. Každopadne pracovna zmena nam trva od 10:00 do 15:30 +/- 15minut.

Prezlečeni do kucharskych štvorcovych gaťuliach si vybehneme hore po schodoch na svoje stanovište, do kuchyne na hornom poschodi. Keďže ešte stale nie sme opravení, tak sa snažíme dať aspon trochu doporiadku. Začneme do seba liať kavu, alebo radsej ladovu kavu, kedze sa da rychlejsie vypit. Dalej sa rozhliadneme po kuchyni a pozapisujeme si na papier, čo všetko treba priniesť z dolnej časti reštiky, kedže tam je všetko...ááno všetko, či už polotovary, či už kuchynske náčinie alebo aj samotní kuchari. Všetko je zaparkovane popi dole!!!

Ale kedže my sme Slovaci rozumni, tak my aplikujeme naš system na šetrenie času a do 11:00 mame kompletne pripravenu hornu kuchynu aj s načapovanym "zasadne prudko nealkoholickym" drinkom od barmana, ktoremu ste tiez stihli pomoct vramci svojho nabiteho času..popijate drink, čakate na prvych zakaznikov a do hlavy vam pomaly udiera prijemny pocit z "limonady".

Ono sa vam to možno prvu hodinku vlečie, sem tam niečo uvarite hladnym "customers" ale potom posledne 3 hodiny s kvapkami potu po celom tele preklinate celu reštauraciu a cele nadherno jazero, ktore mate tu v praci ako na dlani aj s vytrubenymi parnikmi!

Vykupenie z Boardwalkdskeho paradoxu (*tento paradox je v skratke o tom, ze ked si myslite, ze tato zmena bola tazka, tak vedzte, ze na dalsi den to bude tazsie a potom zas a zas a zas...) bolo osprchovanie sa do pol pasa v umyvadle, kedze tento narod nie je schopny postavit v praci sprchu pre zamestnancov a do 16:00 sa premiestnit k hotelu znameho mena po celom svete do reštauračnej časti kde som sa mohol cvaknut a zacat moju druhu polku pracovneho dna..este rychlo nahodit čiernu alebo bielu košelu (rozhodujete sa podla vašej nalady, vašho citoveho rozpoloženia, alebo skratka podla toho, ktora z košiel je menej zadrbkana)!

Prejdete cez kuchynu a vykonate znamy ritual : "Hello! What`s happening! What`s up!" a pokračujete cez lietajuce dvere do samotneho diania, čiže do reštiky ku stolom. V duchu si nadavate, že ranna zmena na ranajkach to zas odflakla a neprestrela stoly 100%, že musite vašim detektivskym okom sliedit, čo na ktorom stole podozrivo chyba, či sa v druhom kridle reštiky neprehnalo tornado, kedže stoličky sa vyskytli na nezvyčajnych miestach a stoly ostali nevysvetlitelne pospajane do jedneho dlheho neidentikovatelneho utvaru...STOP!

..na to si treba vypit kavu (odporucana davka v tomto momente - aspon dvojita, alkohol v tomto druhom jobe je pasé), vytiahnut nejakeho Amika na cigu a užiť si zamestnanecku stravu (bud grc v podobe hot dog, ozaj hnusne parky, prepecene makarony with cheese, alebo potom v celku obstojna papanica ako sendvič, taco, kuraci salat)...ale co by sme to boli za Slovakov, kebyze sa neskamaratime s 3 kucharmi a la usa a vyhoveju nam s jedlom v podobe nasho zelania, ked pan a pani šefova odidu po osmej vecer domov!

Takže po prvej hodine davania vsetkeho doporiadku (či už stoly alebo zamestnancov) prichadzaju prve hladne americke duše, ktore prišli na večeru..a za nimi dalši a dalši, akoby to robili naschval, že načo budeme chodit a odchadzat postupne..NIEEE, my radšej prideme všetci naraz, nech sa tu všetci my pracujucimi nalietame, odtrheneme z retaze a s radostou ich budeme stihat obskakovat a upratovat po nich stoly!

A to ešte nevieme, že dnes sa predsa ešte kona Dinner Theatre. Takže rychlo utekame do kuchyne, pripravujeme si trojpolicovy vozik a ukladame nan pekne postupne, ale rychlo, lebo času je malo, čas su peniaze a zamestnancov nie je vela (ved prečo by sme nevykonavali dve prac.činnosti naraz) - taaakze okolo 80 kusov zo vsetkeho a to : vidlicka na salat, vidlicka s nozikom k hl.jedlu, lyzicka ku kave, dezertna vidlicka, navlhceny obrusok, s ktorym vsetok ten pribor este vylestime, tanierik na zemle, tanierik pod šalku, šalku na kavu...trielime s naplnenim vozikom do banketovej saly...

...vsetko sa rychlo honosne prestiera, naplnaju sa konvice s kavou - na kazdy stol jedna, plus prichystat pomimo nejake bezkofeinove, rozliat na kazdy stol smotanu ku kave, masla na kazdy stol, a najlepsie porozdavat na kazde miesto pohar s vodou a ladom (Slovač pochyti finty od dlhšie pracujucich Amikov a 80 poharov ma naplnenych za 2 minutky).

...Sala sa moze otvorit a hostestka zacina usadzat postarsich obcanov na ich zaplatene miesta..my Slovaci sa rozbehneme do kuchyne, ukazeme kucharom ako bravurne sme sa podla serialu Ordinacia v ruzovej zahrade naucili obliect si latexove rukavice! Nakladame žemle do košičkov, košičky ukladame na velu tácnisko, vyhodime si ju na pravu dlan a utekame naspat k banketu..Sala uz je skoro z 2/3 zaplnena, vacsina dochodcov prisla o palicke, poriadne sa nepozasuvali ku stolom, takze s vašim europskym zadkom musite vycarovat okuzlujuce pohyby s ktorymi sa prederiete aj k tomu zašitemu stolu uplne v rohu saly, len aby ste postaršich ludi potešili žemličkami

..a ved preco nie, možete aj nas Slovakov otravovat s objednanim vinka, drinku alebo tolko ospevovanej Pepsi Light, s ktorou si mozte dopriat plne taniere v reštike a vedzte že ked to všetko splachnete tymto čiernym zazrakom, nepriberete ani kaloriu!

...rychlo sa vratit do kuchyne, aj ked v hlave vam hučia všetky tie zakaznicke požiadavky, a hrdinsky sa chopite prveho tacniska so šalatmi a utekate ich rozdat k prvym stolom..takto pendlujete medzi kuchynou a salou az kym vsetci dochodcovia, s vynimkou aj mladsie generacie nechrumkaju zdravy salatik s dresingom.. a nam prišla oblubena čast, kedy im berieme prve taniere zo stola..ááno spravne,,su to taniere zo salatov... sem tam vam v tej rychlosti padne vidlicka na koberec, sem tam vam padne nozik tete medzi šaty, sem tam vam krutonik odfukne na nejaku americku plešinku.."I`m soooo sorry!"

takto rovnako sa to opakuje aj s nosenim a odnašanim hlavneho jedla (prečo nam kuchar naložil na tacnisko 4x cestoviny a 2x steak, ked si stol objednal 4x steak a 2x rybu? )..."I`m sorry, they made a mistake in da kitchen"
a tak isto to nosime a odnasame pri dezerte...huups, kolač na zemi, ups nechcel som vašu pokožku osviezit pri dolievani vody do vasho pohara

Cez reproduktory nam uz znie znama pesnicka "Hit the road Jack" co znamena, že my zamestnanci sa mame pakovat do...uzadia a zacina sa divadelne predstavenie (Our son`s wedding - áááno, cele leto tato jedna hra, podarilo sa mi ju vidiet 2,5krat a aj ked sa ti dvaja herci nemuseli tak vašnivo bozkat, urcite ta hra stala za to)

..medzitym sa vratime do reštiky, plnime dalsie želania, zdvihame hovory z hotelovych izieb, donášame im jedlo do izieb, zbierame sprepitne..ooo áááno, odmena naša každodenná..a zase všetko davame do poriadku..zbierame po chodbach tacniská s taniermi, reštiku dať do poriadku, a aby sme nezabudli, tak divadelne predstavenie ksončilo, tak treba spratat aj banketovu salu..ešte nejake tringelty od čašnikov a zakaznikov a možeme si vydychnut...

TEDA este nie! aj ked je uz 22:30 , tak este nas čaka jedna makačka a to je cesta bicyklom na ubytko do lesa...ááááá, naši americkí kamoši nas nenechaju v štichu...pre nich nie je problem naladovat naše biky do kufra, kedže vlastnia velke crossovery a terenaky a dopravit nas bezpečne v teplučku na ubytko...

...a ked sú to naši najlepši americki friends, tak tí pekne u nas možu ostať celu noc, popijať s nami 30pack piva, a kebyze je malo tak sa najde alebo sa skoči rychlo kupit aj nejaka litrovečka tequily ci ochutenej vodenky a možeme sa tešit až do skorych rannych hodinach...spolu s džonom

...ved nas netrapi že rano ideme do prace

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu