No... hneď na začiatok a stručne, nikto nie je povinný to čítať, jednoducho len mám znovu jeden z tých pocitov, kedy sa človek musí zveriť článku, a tým pádom ľuďom, ktorých zvyčajne ani nepozná... a tak to idem znovu skúsiť...
Podľa názvu, by mnohí usúdili, že ako mnohé z dievčat, ktoré píšu svoje statusy, články, robia videá, sa aj ja idem vyspovedať z nešťastnej, či šťastnej lásky (nechcem týmto nijako uraziť nikoho kto to píše, aby ste ma zle nepochopili) ... no vlastne z jednej časti je to tak...
Všetko to začalo 7. mája 2010, myslím, že to bol piatok, pred hodinou geografie na ceste do triedy som uvidela istého chalana, jeho meno, tak ako on vôbec nie sú podstatné, ale poďme postupne... Tohto chalana sme s mojimi najlepšími kamarátkami často rozoberali, pretože bol predsa len pekný a páčil sa aj im. Raz, myslím že to bolo na výtvarnej, mi povedali, že sa veľmi podobá na istého Sasukeho Uchihu (mám pocit že o tomto som už kedysi písala xD ale to je jedno) no a tak, celá posadnutá dotyčným, som si našla toho SasUkeho (áno, na začiatku som ho tak volala a sťahovala, sťahovala obrázky a tak to šlo, a nejako som sa dostávala k tomu, že som začala sťahovať aj cosplay fotky Sasukeho, a stala som sa obrovskou fanynkou SasuSaku. Čo pre mňa znamenalo šťahovanie obrázkov a čítanie poviedok.
Jedného decembrového dňa, keď som znovu na google vyhľadávala vampire diaries, pretože som ich pozerala online, znovu mi ako prvé vyskočilo Vampire Knight a tak som sa rozhodla kliknúť. Zistila som že je to anime. Anime, niečo ako Pokémon ktorého milujem, a anime, vec o ktorej básnili kamarátky. A tak som sa rozhodla, že sa pokus nič nedám a začala som pozerať. Najskôr mi japončina v pozadí prišla divná, no zvykla som si. A musím sa priznať, bola to tá najlepšia vec ktorá ma vtedy stretla. Stával sa zo mňa maniak, VK som pozrela za ani nie týždeň, a potom hneď na to na odporúčanie kamaráta, som začala pozerať D.N.Angel, čo sa stalo mojou ďalšou drogou... a tak to šlo so mnou ďalej...
Niekedy tesne po novom roku som objavila novú vec, ktorá je úzko spätá s anime a fanfiction... volá sa yaoi, a nehanbím sa za to, tí čo to poznáte, viete o čo sa jedná, tí ktorí nie, je to vzťah dvoch chalanov v anime. Áno, chápete to dobre, homosexualita! V tejto dobe to odsudzujú len staré tety a hlúpy ľudia, ktorý si myslia že homosexuáli nie sú zdraví ale chorí a treba ich liečiť, a držať sa od nich ďalej... Ale späť k veci... Prvá poviedka tohto žánru ktorú som čítala, ma najskôr ako slušne vychované dievča znechutila a zarazila, no odmalička som sa hrávala s chalanom, s bábikami!! a všetci ho odsudzovali, všetci v celej dedine, hovorili že je gay, že je to choré, a pri tom on sám bol ešte dieťa, a ja ešte viac, a tak som to celkom nechápala, no keby som vtedy vedela to čo teraz bola by som pekne nadávala dokonca aj svojej vlastnej mame! (Stále odbočujem od témy, za 1 a pol roka sa toho veľa nazbieralo) No a táto poviedka ma tak šokovala, že som sa rozhodla hľadať ďalšie, a skúmať či ľudí ako tento autor je viac. A to bol šok, keď som zistila, že sú ich milióny!! A ja som sa hrdo pridala k nim. Najskôr som len čítala, tohto roku v máji som začala aj písať. A predstavte si, ja nie som chorá! No dobre možno trochu, a šialená ale to s týmto nemá nič spoločné.
No a tak, som tieto nové poznatky potom neskôr posunula mojim kamarátkam, a im, ako pravým anime maniačkam sa to zapáčilo. Avšak môj príbeh nekončí viete, predtým som Japonsko, a štáty na východe vnímala ako úžasné miesta s nádhernou kultúrou a prírodou. Vždy som tam chcela ísť, no teraz po tom túžim 100-krát viac. Stretnúť cosplayerov, ku ktorým sa snažím zaradiť. Stretnúť úžasných ľudí ktorý kreslia mangy, anime... ale k jednej z najdôležitejších vecí v mojom živote, ktorou je hudba, sa musím naozaj vyjadriť. Piesne ktoré som počúvala predtým boli jednoducho pre mňa také, normálne a keď som sa započúvala do Jrocku a Kpopu a všetkých tých vecí, môj svet sa úplne zmenil. Vždy keď počúvam niektorý z týchto songov, uvedomím si, kto v skutočnosti som, aký sú ľudia okolo mňa, ako sa ma všetci snažili vychovať podľa noriem, a ako som tomu "správnemu" cieľu unikla a vytvorila si svoj vlastný, nový, ktorý si chcem udržať viac než do smrti. A je mi jedna či sa to niekomu páči alebo nie....
Chcela som napísať viac, ale kamarát si to už chce prečítať xD takže koniec... ak ste čítali snáď ste sa aspoň trochu pobavili... Tutamuffin sa lúči žite nie tak ako vás Boh stvoril, a rodičia vychovali... žite tak ako sa to Vám páči...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár