Bolo to dávno,
nik si to nepamätá.
Bolo to kedysi,
ešte na začiatku nášho sveta.
Červený Mesiac na oblohe visel,
a pozeral sa na pokojnú Zem.
Mal však zaplnenú myseľ,
mal v nej svoj veľký sen.
Sníval o láske,
láske a šťastí.
Sníval o jednej kráske,
ktorá rástla v chrastí.
Bola bledá,
sťa labuť krásna.
Milá, nesmelá,
a predsa prekrásna.
Jej meno bolo Ruža,
všetci jej závideli.
I ona čakala na svojho muža,
s ktorým by ju vídali.
Snívali obaja,
snívali o sebe.
Mysleli na lásku,
dumali o nebe.
Jednu noc,
keď všetci spali,
na Mesiac sa nedívali.
Zatúžil po svojej milovanej,
a zostúpil po ceste zakázanej.
Do záhrady plnej krásy,
vstúpil potichu.
Dúfal že ho Pán Boh spasí,
a nechá mu mladuchu.
Spiaca Ruža oči otvára,
a tam vidí,
že sa blíži,
ktosi do jej chotára.
Keď konečne uvidia obaja svoju tvár,
zrazu a nečakane zjaví sa Slnka žiar.
Boh sa hnevá, závidí,
a dvoch milencov rozdelí.
Avšak na pamiatku im obom niečo daruje,
niečo čo ich dodnes spája.
Mesiac už nie je červený
a Ruža už nie je bledá.
Bolo to včera,
nik to však nevidel.
Mesiac bol krvavý,
Ruža zasa biela,
a Boh im ich lásku znovu závidel.
Avšak Láska bola príliš vzácna,
a tak jedna hviezda jasná.
Dovolila milencom,
byť znovu spolu,
byť znovu jedným človekom.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
mkamka
19. 8.augusta 2011 20:32
je super ten príbeh práve o takých milencoch
4
@mkamka také príbehy mám ja najradšej
@ragdoll ďakujem
@shining skôr smutne krásne myslím a tak jasne že zaľúbené
@ragdoll ďakujem
@shining skôr smutne krásne myslím a tak jasne že zaľúbené
Napíš svoj komentár