Na lúke

Ležím na lúke, medzi kvetmi. Premýšľam o živote a pri tom hľadím na blížiace sa čierne oblaky. Začína pršať, no ja sa nehýbem. Moje nové fialové šaty sa menia na mokrú handru a pôda podo mnou sa mení na blato. Zatváram oči a užívam si ten pocit slobody. Pomedzi kvapky dažďa počujem kroky, ktoré tlmia rastliny. Oči však neotváram, čakám čo sa bude diať. Cítim jeho vôňu, ale to predsa nemôže byť on. To nie je možné. Kde sa tu vzal? Nevydržím to. Otváram oči a vidím jeho tvár, jeho nádherné hnede oči, už znovu plávam v tej sladkej čokoláde. Jeho čierne vlasy vidím prvý krát také mokré. Usmieva sa a hovorí: Láska moja, prečo tu ležíš taká sama, v daždi a k tomu v takých krásnych šatách... Ja som ticho, nedokážem mu nič povedať, len nemo hľadím do jeho očí. Chytá ma za ruku a pomáha mi vstať, vyzlieka si bundu a oblieka mi ju zo slovami: Aby si náhodou neprechladla...Premýšľam, ako je možné, že je tu, pri mne, objíma ma a milo sa na mňa usmieva. Prišli sme pod malú striešku ktorá nebola ďaleko od miesta, kde som pred tým ležala... Pozerá sa na mňa a odhŕňa mi vlasy z očí, jeho pery sa na mňa usmievajú a chcú mi niečo povedať... Už aj rozprávajú. Tie slová dobre poznám, vždy som ich chcela počuť z jeho úst. Hovorí, že ma miluje, že chce byť so mnou, že je mu ľúto ak mi niekedy ublížil... Ja sa usmievam a chcem mu povedať ako veľmi ma to teší, ako ho veľmi ľúbim ja... ale, nemôžem... už bozkáva moje pery. Ten pocit je taký krásny... Myslím, že je to pocit, keď sa vaša láska naplní... Objal ma tak silno, až som skoro nemohla dýchať... chcem ho objať aj ja...Objímam ho... on prestal.. prečo ma neobjíma? Prečo prestal? Otvorím oči a zistím, že to bol len sen... zazvoní mi budík na mobile a keď ho vypnem, všimnem si, že na displeji svieti SMS... otvorím ju a to on, mi poslal správu, v ktorej stojí, že ma miluje...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu