Sú chvíle,
keď spomínam na svoje detstvo.
Je ďaleko míle a míle,
no v mojom srdci je stále svedectvo,
o tom ako som milovala svojho otca...
Pamätám sa ako sme spolu tancovali,
a mama sa usmievala a tlieskala.
Pamätám sa ako sme si spolu spievali,
a mama sa naším textom smiala.
Niekedy mám pocit,
že je toto všetko len hlúpy sen.
Mám chuť ho hneď a zaraz skončiť,
b&ť so svojim otcom znovu chcem.
Ak by som mohla dostať ďalšiu šancu,
nájsť inú cestu,
brala by som tú kde by bolo všetko tak,
ako to všetky deti chcú,
byť so svojimi rodičmi a nikdy necítiť ten zvláštny tlak.
Cítim, že je tu niečo, či niekto kto mi chýba,
no zároveň viem, že to čo stalo sa malo stať.
No neviem či to čo sa stalo nebola chyba,
kvôli ktorej tu teraz on nemôže stáť.
Modlím sa za neho,
modlím sa za seba a za moju mamu.
Dúfam že pre neho je to krásne nebo,
odkiaľ stráži svoju rodinu milovanú.
A znovu túžim dostať druhú šancu,
aby som lepšie spoznala tú dôležitú osobu.
Avšak viem, že nič nezmôžem,
pretože ho nedokážem vrátiť k nám znovu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár