,,Ahoj. " usmeje sa naňho dievča.
,,Ako sa máš?" pýta sa jej.
,,Dobre. " odpovie nesmelo. Kým neprišiel, rozmýšľala ako to všetko ukončiť. Ale potom prišiel on, ktorý sa jej tak páčil a prihovoril sa jej.
,,Niečo hľadáš? Môžem ti pomôcť. " ponúkol sa jej a pozrel na obal knihy.
,,Ehm, nemusíš. Nie je to nič zaujímavé. " povedala.
,,Mhm, psychológia. Zaujímajú ťa ľudia a ich pocity?" spýtal sa a pozeral jej pritom do očí.
,,Okrem tých mojich, aj iné. " povedala si potichu len tak pre seba.
On videl, že sa niečo deje. Za tým krásnym úsmevom skrývala smútok. Nevedel si predstaviť, čo by také krásne a milé dievča mohlo trápiť. On sám sa dnes chcel len tak zašiť a potom zbadal ju. Vedel ako sa volá, ale ona ako keby sa mu vyhýbala.
,,Miška, čo ti je? Nepoznáme sa, ale vidím, že ťa niečo trápi. " prihovoril sa jej a pohladil ju po vlasoch.
,,Nič, som šťastná, že si tu, že si sa usmial a dokonca vieš moje meno. To všetko ma robí šťastnou a na zlé zabudnem. Už musím ísť. " povedala a nepočkala, kým sa s ňou rozlúči. Povedala mu aj tak dosť. Mala úsmev na tvári a žiarila šťastím. Konečne si ju niekto všimol.
,,Tak ahoj. " pošepkal si pre seba. Opakoval si jej slová a bol rád, že niekoho svojím ahoj mohol potešiť. Ale nemohol na ňu prestať myslieť. Niekedy stačilo tak málo. Jedno slovo, ktoré vyčarí úsmev.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár