,,Na čo?" odpovie, aj ked veľmi dobre vie o čom hovorí.
,,Nerob sa nevieš. Skoncovať s týmto životom. " povie pokojne.
,,Nie. Neviem. Mám z toho zmätok. " povie a chce sa jej plakať.
,,Ale teraz si to nemôžeš rozmyslieť. Dohodli sme sa. " povie on.
,,Ja viem. Sľúbila som ti to a sľub dodržím. Ale bude mi smutno. " odpovie a má slzy v očiach.
,,Pod sem maličká. Nič sa neboj, budem ťa držať za ruku ked spolu skočíme. Budem pri tebe. " pohladká ju po chrbte.
,,Bude mi to tu chýbať. Rodina a aj priatelia. " povie a sklopí zrak.
,,Ale ved sa o teba nezaujímajú. Nevedia ani čo máš rada, čo ťa baví. Preto to robíme. " snaží sa jej to vysvetliť.
Ona dobre vie, že má pravdu, ale aj tak ich má stále rada. Sú to jej rodičia. Sú to stále jej priatelia. Ale vie, že to musí spraviť.
,,Tak podme na to. Teraz. Nečakajme ani minútu. " povie rozhodne a postaví sa k zábradliu. On tam stojí a pozerá na ňu.
Už aj on o tom začal pochybovať, ale nemôže jej to povedať. Zmarilo by to všetko to na čom sa dohodli, celé tie týždne ich práce. Ale má pocit, že ju oberá o život. Aj ked je aký chce. Ak prežijú, vynahradí jej všetok ten čas plánovaním na smrť. Urobí ju šťastnou. Ale šancu na prežitie je nulová.
,,Tak ideš?" zakričí za ním.
,,Už idem. Už som pri tebe. " objíme ju a obaja preskakujú zábradlie. Pozrú sa do očí a vidia v nich odhodlanie ale aj smútok.
,,Milujem ťa. Vždy budem. Dúfam, že sa dostaneme do neba. " usmeje sa a chytí ho za ruku.
,,Ja ťa milujem viac. Som rád, že sme tu spolu. " naposledy ju pobozká a spolu skáču dolu. Do rieky, ktorá ich odnesie preč odtiaľto. Ani na minútu sa nepustia. Držia sa pevne.
....
On sa preberie prvý. Ona leží pri ňom a má zatvorené oči. Okamžite k nej pribehne a snaží sa ju priviesť k životu. Má pulz. To je dobré znamenie. Ani sa nepamätá ako sa dostali na breh. Bol slabý, ale aj tak ju odtiaľ dostal. Mal pocit, že sa mu to len sníva. A potom sa zobudil tu.
,,Už sme v nebi? Povedz, že áno. " počuje jej hlas. Otočí sa k nej.
,,Nie, prežili sme to. " povie jej a pobozká ju.
,,Ach. Chcela som to mať za sebou. Pôjdeme ešte raz?" opýta sa ho pokojne.
,,Nie, už nie. Nabudúce by som už nemal dosť síl, vytiahnuť ťa. Aj teraz som mal pocit, že sa mi to nepodarí. " povie jej smutne.
,,Prečo si ma zachraňoval? Nechceli sme náhodou umrieť?" pýta sa ho s výčitkou v očiach, ale na druhej strane je rada, že žije.
,,Chcel som, ale ked som otvoril oči vedel som, že som to prežil. A tak som chcel zachrániť aj teba, pretože môj život by potom nemal život. Strácal som silu, myslel som, že to nezvládnem. A teraz som sa prebudil tu. Vedľa teba. " hovorí jej.
,,To bolo to najkrajšie vyznanie aké som kedy počula. Milujem ťa a dakujem ti. " povie a posadí sa.
,,A za čo mi dakuješ? Ved som nás skoro zabil. " hovorí smutne.
,,Za to, že si to nedovolil. Ale bol to úžasný pocit. " povie a pritiahne ho k sebe.
Obaja sú vdačný, že žijú. Začnú nový život. Tak ako sľúbil tomu hore.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár