,,Ja aj hej, len sa mi to zdá príliš skutočné. A neviem čo urobím, ked vyjdem z tejto väznice. " povedala som.
,,Pôjdeš domov. Ty máš aspoň domov, ja sa musím presťahovať. " povedala Megan.
,,Musím vám povedať ešte niečo. Vrchná je celé poobedie nervózna, tak som za ňou vyslal mladú sestričku, s ktorou si tu rozumiem, nech niečo zistí. A viete čo?" napínal nás Sam.
,,No čo zistila?" spýtala som sa.
,,Vraj celé poobedie stále chodí a opakuje ,,plán nevychádza, niečo muselo zlyhať" a v kuse. Vraj ju videli ako išla k lekárničke a niečo tam hľadala. Asi sa jej nepáči, že vám nič nie je. " upozornil nás Sam. Ale nehovoril to neznepokojene, ale práve že tak normálne.
,,Niečo sa mi nezdá. Ty vieš ešte niečo?" pozrela naňho Megan.
,,Presne tak. Ja píšem o pacientoch do ich kartičiek aký majú stav a tak. Lebo ona je síce vrchná, ale ja som jeden z hlavných ošetrovateľov. Takže aj mňa bude primár počúvať. A viem čo sa vám dnes pokúsi dať. Ale lieky to zrejme nebudú. " postrašil nás.
,,No tak hovor. " povzbudila som ho nech si pohne.
,,Chce vám vyvolať záchvat, ktorý sa dostaví bud v noci alebo až ráno. A ten liek napustí cez striekačku. Takže brániť sa asi nebudete môcť, inak by ste všetko prezradili. " povedal Sam.
,,A čo budeme teraz robiť? Ja som to vedela, že to nebude také ľahké. A zas tu zostaneme trčať. " vzdychala som nahlas. Tak som sa tešila, ale asi až príliš. Nikdy sa mi nevyplatilo tešiť sa predčasne.
,,Prestaň stresovať. Určite sa to dá nejako vyriešiť alebo tomu predísť. Však Sam? Inak by si nebol taký pokojný. " povedala rozhodne Megan.
,,Megan Megan, ty máš dnes nejaké pozorné oči. Ty ma sleduješ tuším. Máš pravdu. Niečo by sa predsa len našlo. " povedal Sam a usmial sa.
,,No tak to vyklop, lebo Jane sa nám tu za chvíľu rozplače, a to nechci počuť. " zatvárila sa zhrozene Megan.
,,Ja tu pre vás mám protilátku proti jej, čo vám ona chce dnes pichnúť. Nebojte sa, mám to vyskúšané už na iných pacientoch a zaručene to zaberie. Ale musíme to spraviť hned teraz, lebo za chvíľu príde vrchná a bude jej divné, že som ešte tu a vy ste ani nedojedli. " pozrel na nás Sam a aj na naše taniere, ktorých sme sa ešte nedotkli.
,,Tak načo čakáme? Pichni nám tú protilátku, a my hned potom zjeme tú večeru. " povedala rozhodne Megan.
,,Jane, čo je? Nepáči sa ti tento nápad?" spýtal sa ma Sam.
Ja som len sedela a knísala sa dopredu a dozadu.
,,Jane si hluchá? Preboha čo ti zas je? Bojíš sa striekačky či čo?" rozhadzovala rukami Megan.
,,To bude len minútka, ani to neucítiš. Sľubujem. Budem ťa držať za ruku. Ok?" povedal Sam a pozeral mi pritom do očí. Prikývla som.
,,Daj to mne prvej, nech to máme za sebou. " povedala Megan a tak jej prvej pichol tú protilátku. A potom prišiel ku mne. Držal ma za ruku ako mi sľúbil. A bola to len sekunda, a nie minúta. Hned na to sme sa pustili do jedla, ako keby sme už v živote nemali jesť.
,,Už počujem kroky. Už ide. " povedal Sam.
,,Ste v poriadku? Mali by ste byť len trochu ospalé, aspoň si bude myslieť že to máte z tých liekov. " povedal Sam.
,,V pohode. Skôr som nažratá. Tak rýchlo som ešte nič nikdy nezjedla. " povedala Megan.
,,Ja som tiež v pohode. To predtým, to bol len skrat. Mám strach zo striekačiek a ihiel. To je všetko. " povedala som na vysvetlenie.
,,Dobre, tak sa držte. Tak zajtra. " odišiel Sam. Akurát sa minul so strigou, ktorá k nám nazrela a zatvorila za sebou dvere. Mne sa zdalo, že ešte niečo povedala, ale to asi robila tá protilátka.
,,Tak dievčatká, teraz vám dám jeden liek. Nebojte sa. " počula som hlas. Zdalo sa mi, že ani veľa neprebehlo odvtedy, čo zatvárala dvere.
,,Pokojne ležte a zatvorte oči. Nebude to bolieť. " povedala milým hlasom striga. Milým hlasom? To sa mi muselo len zdať.
,,Deje sa niečo?" prebudila sa na chvíľu Megan.
,,Nič dievčatko, nič. Len jej dávam liek. A aj tebe. Nech zajtra primár vidí, aké ste zdravé. " povedala a usmiala sa. Ale nebol to milý úsmev, ale úsmev víťaza.
,,Aha, no dobre. " ľahla si naspäť Megan. Možno ani nič necítila. Je pravda, že ani ja nie. Len som počula kroky a zatvorenie dverí, a zaspala som. Zobudila som až ráno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár