Jane mala zas jednu z tých nálad, ked jej bolo všetko jedno. Zobrala si veci a išli do sprchy. Ale to čo zažila, sa jej ešte nikdy nestalo. Ešte nikto sa jej nikdy nezastal. Možno preto, že vtedy ked sa jej smiali nemala skoro nikoho, kto by sa im postavil. Už vtedy sa cítila opustená. A ten pocit občas pretrváva dodnes. Jane veľmi dobre vie, čo sa s ňou deje a prečo sa to deje. Ešte stále v nej pretrváva to zlé čo zažila. Kleslo jej sebavedomie a tým neverí nikomu, dokonca ani sebe. Neverí rodičom ked jej vravia, že je pekná, neverí kamarátom ked ju povzbudzujú že to dokáže a neverí sama sebe, že by raz mohla dosiahnuť čo chce.
A preto ked sa jej Megan zastala, tak bola prekvapená a niečo to v nej zlomilo.
,,Konečne do sprchy, tak sa teším. Už sa to nepodobá väzeniu. " prehovorila Megan.
,,Mhm. " odpovedala Jane.
,,Tak nech sa páči, môžte ísť dnu. Vy podte sem. " ukázala na Megan sestrička. Jane zatiaľ otvorila dvere a čakala na ňu.
,,Dajte mi na ňu pozor, nech niečo nespraví. " povedala sestrička Megan.
,,Ale prosím vás, čo také by spravila? Ved tu nie sú ani okná. " pokrútila hlavou a pozrela na sestričku.
,,Tak viete, u samovrahov nikdy neviete čo im stačí, aby si ublížili. " začala sestrička rýpať. To už Megan nevydržala.
,,Vy ste normálna?? Nie každý kto si chce vziať život musí byť samovrah! Prečo za tým vždy vidíte len to, že nie je normálny? Ved ju niečo muselo trápiť ked to spravila, nemyslíte? Už mám toho dosť!" skríkla na celú chodbu.
,,Skončili ste slečna? Nemám na vás celý deň počúvať tieto vaše nálady. Ved ona už sama o sebe vyzerá ako labilná a tie záchvaty to len potvrdili. " pozrela škaredo na Jane a chcela odísť. Ale Megan jej to nedovolila.
,,Jasné, že nemáte čas. Lebo vy celý čas len sedíte v kancelárií a čakáte kým sa vám niekto sám od seba zblázni, že? Ved sa ani nedivím, ked ich najprv pošlete do tmavej miestnosti ako nás dve. Tam by sa každý labilný zbláznil. Asi neviete, že ľudí by sa nemalo posudzovať podľa toho ako vyzerajú! Ja som to tiež robila,takže viem o čom hovorím. Taký ľudia ako ste vy by tu nemali ani pracovať. Hanba vám! " dokončila svoj monológ Megan a vyjavená sestrička nestihla nič povedať, pretože Megan zatvorila dvere.
,,Toto sú ľudia, to je hrozné! Ved nech som vonku, tak sa budem sťažovať. " vravela si pre seba Megan. Jane na ňu len pozerala a neverila vlastným očiam.
,,To bolo od tebe pekné, že si sa ma zastala. A aj odvážne. " ozvala sa Jane.
,,Daj mi pokoj! Stalo sa to len kvôli tebe, lebo ťa ochraňujem. Ach, kde sa vo mne zrazu ocitli tie pocity. " krútila hlavou Megan.
,,Nechcela som ti zapríčiniť ťažkosti. Vieš, mňa sa ešte nikto nikdy nezastal. " povedala Jane a vošla do sprchy, ktorá bola oddelená od druhej stenou. Vyzliekla sa a vošla pod sprchu, aby zmyla zo seba všetko to zlé. Začala plakať. Prišlo jej to všetko tak ľúto. Nevinný človek, ktorý ju nepozná sa jej zastane a teraz bude mať problémy. Určite si budú myslieť, že je blázon, ked sa chovala agresívne. A asi aj preto je tu. Ale kvôli agresivite by tu nikoho predsa neposielali. To je nezmysel. Musí to byť aj kvôli niečomu inému.
Voda jej stekala po tele a slzy sa jej kotúľali po tvári.
,,Chcem sa prebudiť a byť iná. Nech je to len sen. " vravela si sama pre seba.
,,Vravela si niečo?" spýtala sa Megan už pokojným hlasom. Jane len pokrútila hlavou a plakala. Začalo jej to dochádzať. Chyba je v nej. Prečo len počúva hlasy, ktoré jej tvrdia samé zlé veci a spochybňujú ju? Ved prečo by jej rodičia klamali? Prečo by jej kamaráti klamali? A dopekla ako si mohla myslieť, že on, ten človek s ktorým bola šťastnejšia, by jej mohol klamať? Ved aj teraz sa o ňu bojí. Pustila sprchu, ktorá spadla a zobrala si uterák.
,,Jane, čo sa stalo? Si v poriadku?" začala sa báť Megan.
,,V pohode. " snažila sa tváriť, že sa nič nedeje. Ale Megan tie slzy neušli.
,,Prečo si plakala? Mrzí ma, ak som zvýšila viac hlas.To len kvôli tej hlúpej sestričke. " vraví Megan.
,,Nie, to len som si spomenula na niečo. Počkám ťa. " chcela odísť Jane, ale Megan ju zastavila.
,,Musíme odísť spolu. Ved zatiaľ sa obleč a môžme ísť. A potom mi povieš, prečo si plakala. Mňa neoklameš. " usmiala sa na Jane a chcela ju tým úsmevom podporiť.
,,Dobre. " súhlasila Jane. Súhlas znamenal, že ju počká aj že je všetko povie. Je to len cudzí človek, ten jej nemá ako ublížiť. Môže jej dôverovať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár