,,Ale nie, nerobíš. A predsa si urobila pokrok. Neverila si tým rečiam v tom sne. Snažíš sa ich neposlúchnuť. Vieš, že ti neublížim. " pozrela sa jej do očí Megan.
,,Ja len, že sa mi dlho nestalo aby som niekomu tak verila. Hej verila som Jemu, tomu človeku, ktorý ma robil šťastnou, ale zahodila som všetko čo sme spolu prežili a neviem ako sa mu budem môcť pozrieť do očí. On vedel, že ja za to nemôžem, že ma ovládajú hlasy. A bol pri mne. A teraz ty. Osoba, ktorá ma nepozná a chce mi pomôcť. Nikto cudzí mi len tak nepomohol. " rozhovorila sa Jane.
Spomenula si na jednu kamarátku. Aspoň sa tvárila ako kamarátka. Myslela si, že ju pozná a že jej môže veriť, ale opak bol pravdou. Až neskôr zistila, že ju vlastne celý čas len využívala. Len aby sa vyrozprávala a riešila len Jej problémy. Ale Jane vždy verila v zmene ľudí. Alebo skôr v ich dobro. Je raz taká. A potom všetko to zničil jeden deň, ked spoznala tie baby. Všetko čo si myslela, v čo dúfala, že ľudia sú dobrý, sa rozplynuli. A jej "kamarátka" sa nepostavila na jej stranu. Len sa na to pozerala a potom ked odišli, sa tvárila, že je na jej strane, že je jej Jane ľúto a tak. A viete prečo sa jej nezastala pred nimi? Aby aj jej nerobili zle. To dáva logiku, nie? Vtedy som si to možno tak neuvedomovala, ale teraz sa na to pozerám reálne. Vidím, aká bola a že toto nebolo a nikdy by nemohlo byť to pravé kamarátstvo. Aj ked ona chcela, ale Jane jej nikdy nemohla veriť.
Ak sa Jane raz sklame, tak nezabudne nikdy. Môže odpustiť, ale nezabudne.
,,Hej Jane, si tu?" mávala jej pred očami Megan. Jane na ňu uprene hľadela, neschopná slova.
,,Si si na niečo spomenula? Deje sa niečo?" začala mať strach Megan. Jane mala neprítomný výraz a ona sa bála, že sa zas zmení a nebude jej veriť. A to by teraz nebolo dobré. Neostáva im dosť času. Ked v nedeľu príde lekár, bude tu chcieť vidieť dvoch bláznov. Ale bude prekvapený. Ja sa len tak nedám vopchať do blázinca na dlhšie. Rodičia si myslia, že som agresívna a že len preto si ma tu nechajú. Chcú sa ma zbaviť, lebo nerobím to čo oni chcú. To sú mi rodiča teda. Matka, ktorá počas tehotenstva pila a fajčila a otec, ktorý len pije. A ak môže využije svoju dcéru, aby mu išla po pivo. Najradšej by som chcela ísť k babke. Nie je dokonalá, ale bolo by mi tam dobre. Ved 18 rokov už mám, tak len si nájsť robotu, zarábať a bývať u babky. Ale musí s tým aj ona súhlasiť. Ale ešte som jej to nestihla povedať. Kedže ma zobrali sem. Deň predtým som to totiž rodičom vrhla do tváre. Povedala som, že chcem od nich odísť, lebo sa o mňa nevedia postarať, využívajú ma a nemajú ma radi. K bratovi sa správajú dobre, pretože je starší a zarába a vždy im spraví po vôli. To len ja som taká neposlušná.
,,Len som si spomenula na jednu kamarátku. Aj ked neviem či to tak bolo. Teraz to vidím inak. " prerušila ma Jane svojím rozprávaním.
,,Vieš, niekedy sa nám zdá, že tých ľudí poznáme, že sú naši kamaráti a potom zistíme, že nás celý čas využívali alebo len sa potrebovali za niekoho skryť. " vravela Megan. Vedela to zo svojej skúsenosti. Jane poslednému slovu nerozumela, ale nepýtala sa. Megan len občas niečo povedala zo svojho súkromia. A ked už, tak len sama od seba.
,,Ale zistí sa to len s odstupom času. Aj ked ťa ľudia upozorňujú, tak ty ich nepočúvaš. " dokončila Jane. Obe sa na seba pozreli a vedeli, že každá si tým prešla, ale po svojom. Jedna sa spoliehala na kamarátku a druhá odhalila zlých ľudí vo svojej partii. Každá má svoj príbeh, ale len navzájom si môžu pomôcť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár