,,Bol veľmi dobrý. A to možno aj preto, že som po ceste vyhladol. " priznal Matúš.
,,A to vy ste nejedli? A to je ako možné?" pozrela mama vyčítavo na mňa.
,,Vieš, ponáhľali sme sa sem, tak sme mali len jednu menšiu prestávku. A ja som potom zaspala. " povedala som na svoju obranu.
,,No ale dúfam, že si aspoň niečo zabalila na cestu. " pozrela na mňa.
,,Nebojte teta, Zuzka sa o mňa postarala. " povedal na moju obranu Matúš. Asi vedel, ako zatínam päste aby som sa nerozkričala.
,,A inak sestrička ako ste tuto s Matúšom spolu? Dúfam, že si sem nepriviedla prvého ktorý sa ti priplietol do cesty? To by bolo teda. " zasmial sa sám na svojom vtipe. Mala som pocit, že ma ide roztrhnúť. A kvôli tomuto nerada chodím domov. Toto som počúvala stále. Len sa mi smial prečo nikoho nemám. A teraz ked som si doviedla som si myslela, že konečne prestanú, ale ako vidím je to jedno či budem sama alebo s niekým. Stále si bude zo mňa uťahovať a mama bude mať ten vyčítavý pohľad. A ja som k tomu musím ešte pretvarovať o robote a usmievať sa. Keby vedeli ako ich neznášam za tieto poznámky. Jedine ocko je ten, ktorý vyzerá že stojí pri mne. Ale nič nepovie. A to je ako keby s nimi súhlasil.
,,Nie, my sa už poznáme dlho. Len prednedávnom sme sa dali dokopy. Však Suzie?" usmial sa na mňa Matúš.
,,Suzie? Takú si si dala prezývku? A ty nám k tomu nič nepovieš?" vyškeril sa na mňa brat.
,,Tak ma volajú v práci. Je pravda, že sme sa spoznávali dlhšie ale o to lepšie. Máme sa radi, teda ľúbime sa. A myslím, že to je to najpodstatnejšie. Nemyslíš braček?" spýtala som sa ho. Bol ticho. Ako vždy ked prišlo na túto tému.
,,A aj mu pôjdeš poukazovať mesto? Mohla by si mu ukázať kde si sa hrávala, chodila do školy mhm? " usmiala sa na mňa mama. Usmiala sa. Aspoň na chvíľu to bola tá milá mama akú si ju pamätám.
,,To by som si rád pozrel. " ozval sa.
,,Mala som to na pláne. Len som nevedela či si nechceš oddýchnuť, kedže si celú cestu šoféroval. Ale mohli by sme sa prejsť hore do kopca. Išli by sme pozrieť susedu a možno bude doma aj Júlia, bývala spolužiačka ešte zo základnej. " zaspomínala som si na chvíľu. Boli sme dobré kamarátky. Nie najlepšie, ale aspoň niekto s kým sa dalo porozprávať. Ani neviem čo s ňou je.
,,A vieš, že je doma? Videl som ju včera prichádzať. " spomenul si zrazu otec.
,,Hej a že si mi nepovedal o tom. " zamračila sa mama.
,,Asi som zabudol. Ked som išiel do mesta,tak akurát vystupovala z autobusu. Pozdravili sme sa a tuším sa aj pýtala na teba. Už viem, mal som ťa pozdravovať. " vyjasnilo sa ocinovi.
,,Tak potom mám plán na dnešný deň. Rád sa zoznámim s tvojou kamarátkou. Možno mi niečo o tebe povie, čo neviem. Napríklad čo si vystrájala. " zasmial sa Matúš.
,,Moja sestrička aj niečo vystrojila? " zasmial sa môj milovaný brat.
,,Nevieš o všetkom, tak radšej bud ticho. Myslím, že nechceš aby sa niektoré tvoje neplechy dostali von, však?" sprisahanecky som naňho žmurkla. Mama nás len pozorovala a videla som ako sa chce opýtať čo nevie o svojom milovanom synovi.
,,Máš pravdu, nemôžem o všetkom vedieť. Asi si mi nehovorila všetko. " povedal a vstal od stola.
,,Kam ideš?" spýtala sa ho mama.
,,Za kamarátmi. Kedže sestru som si privítal, tak padám von. Prídem večer. Ahojte.." a už ho nebolo.
,,Tak a bude chvíľu pokoj. Už sa nedá pozerať na tie vaše súrodenecké škriepky. Kde sa vytratili tie časy, ked ste si prejavovali aj lásku? " prehovoril otec so smútkom v hlase.
,,To by som aj rada vedela, ocko. Zmenil sa. A ja sa len prispôsobujem. " povedala som. Bola to pravda. Odvtedy ako je úspešnejší a má niekoho po svojom boku, si myslí, že je viac ako ja. Ale ono to vlastne bolo aj skôr. Už ked končil strednú a ja som len začínala. Už vtedy sa všetko zmenilo. Zabudol na svoju sestru a staral sa len o seba, svojich kamarátov, diskotéky, o frajerky a to kedy sa dá dalšiu dávku marihuany. Keby len mama vedela. Koľko razy som ho kryla. Vtedy som mu bola dobrá. Nikdy som nechápala prečo to robil. Načo to potreboval. Bol to taký blázon, ale nie až tak. Ako keby ho niečo trápilo, ale nechcel to povedať. A tak chcel zabudnúť. Ale to je len moja fantázia a pravdu sa asi nikdy nedozviem. Už nie. Už nie sme deti. Niekedy sa mi zdá ako keby sme medzi sebou bojovali. Ja sa len prispôsobujem jeho hre.
,,Hej kam si sa mi stratila?" zakýval mi pred očami Matúš. Bolo to správne rozhodnute dať sa dokopy. Nemôžem predsa navždy ostať sama. Len preto aké povolanie som si vybrala.
,,Kam odišli rodičia?" spýtala som sa ked som si uvedomila, že sme ostali sami v kuchyni.
,,Tvoj otec išiel za nejakým kolegom z roboty a tvoja mama sa niekam vyparila. Tá to už nikomu neoznamovala. Tak kedy sa vyberiem za tou tvojou kamarátkou?" spýtal sa zvedavo.
,,Môžme aj teraz hned. Ved je vonku krásne, takže prezliekať sa nemusíme. Ešteže nám vyšlo to slniečko. Za chvíľu bude po prázdninách, aj ked ja vlastne žiadne nemám. " spomenula som si, že ja vlastne nie som už študentka ale pracujúca.
,,Ale ty máš stále prázdniny. Ved nerobíš každý deň. Nie ako my niektorí pracujúci. " ukázal na seba. A vtedy ma napadlo, že som sa ho vlastne nespýtala na jeho dovolenku.
,,A tebe dal šéf voľno?" opýtala som sa zvedavo.
,,Hej dva týždne. Mal som na to právo a šéf neprotestoval. Vraj každý si musí oddýchnuť. " usmial sa a pobozkal. Bol to dlhý a vášnivý bozk. Objala som ho okolo krku a nechala sa tým unášať. On ma objal okolo pása a cítila som ako mi zašiel pod tričko a hladil ma po bokoch a po tom po chrbte. A potom zablúdil tam, kde som to čakala. Páčilo sa mi to ako ma hladil na prsiach. Ale nechcela som to takto a tu.
,,Hej, myslím, že by sme mali spomaliť. Hocikedy môže niekto vtrhnúť. " zastavila som to.
,,Ja viem, ale nemôžem si pomôcť. Túžim po tebe. " povedal celý rozvášnený.
,,Aj ja po tebe. Ale je ešte priskoro. To, že tancujem pred druhými neznamená, že som ľahké dievča a hned na to skočím. " povedala som mu tvrdo do očí.
,,Tak to som si nikdy nemyslel a ani nemyslím. To tvrdíš ty. Vieš čo nechajme to tak, nechcem sa hádať. Počkám ťa vonku dobre? " povedal nahnevane Matúš. Asi som to prehnala, ale chcela som nech to vie.
,,Ja som ti to len chcela vysvetliť. Vieš, že ťa ľúbim a tiež ťa chcem, ale nie takto a nie teraz. " povedala som, ale on sa len ticho na mňa pozrel a odišiel von. Neviem prečo ho to tak zobralo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár