ON...

Tak toto som si nemyslel, že by si o mne myslela. Nečakal som to od nej. Vybehol som von nahnevaný a trošku si ponadával. Mal som zlosť. Na ňu. Myslel som, že tieto veci sme si už vyjasnili, ale ako vidím asi nie. Pri tom ako som nadával na celý svet a všetkom tom hneve som si nevšimol že vonku sedí jej otec. Až neskôr ked som sa ukľudnil som počul tiché zakašľanie.
,,Ehm. " odkašľal si jej otec.
,,Ach, prepáčte nevedel som že tu niekto je. " povedal som a kráčal k nemu.
,,Nič sa nedeje. Bol si nahnevaný a ja som ťa radšej nechcel rušiť. Ešte by som to schytal. " zasmial sa on.
,,Asi ste počuli aj to ako som nadával, čo? Mrzí ma to, nezvyknem. Len som trochu nahnevaný. " povedal som a pozrel sa do zeme. Cítil som sa trápne pred jej otcom. Vidí ma prvýkrát. Tak čo si po tomto o mne pomyslí.
,,Ale prosím ťa, ja si tiež ponadávam, tak čo je na tom? Stalo sa niečo vážne? Pohádali ste sa?" spýtal sa ma opatrne.
,,Nie, len sme si vymenili názory. Teda Zuzka povedala svoj názor a mne sa to nepáčilo. Ale aj to muselo prísť. Tak som si prišiel vyčistiť hlavu. " povedal som.
,,Sadni si. Môžme sa na chvíľu porozprávať. Myslím, že Zuzka nepríde hned von. Ako ju poznám, teraz ju to určite mrzí. " povedal jej otec.
,,Mne to celkom vyhovuje, že tu nie je. Niektoré veci sme preberali stokrát a ona to stále vytiahne. Ale to je jedno. Nechcem sa hádať ked sme na dovolenke. " ukončil som nakoniec. Bolo mi blbé hovoriť niečo zlé na Suzie pred jej otcom.
,,Vieš niečo ti poviem. O jej povahe. Možno si to už spozoroval. Má tendenciu povedať prvé čo ju napadne. A k tomu ešte príliš úprimne. Vieš my ostatní to aspoň zaobalíme, ale ona to nazve pravým menom. Ale potom ju to mrzí. Teda len niekedy. Zvyčajne si to tí ľudia zaslúžili počuť. Ale myslím si, že ty nie si ten prípad. " vysvetlil mi jej otec.
,,To som si trochu všimol, ale teraz to mám potvrdené. Len ma to zasiahlo, pretože nemala pravdu. " potvrdil som jeho slová.
,,Bodaj by takto svoje slová oľutovala aj pri svojom bratovi. Niekedy nechápem kedy sa to medzi nimi začalo. Ked boli menší tak sa mali radi. A on ju ochraňoval. Bola jeho malá sestra. A teraz? Vždy ked príde, tak do nej začnú rýpať. A ja aj tak nič nezmôžem. " posťažoval sa mi jej otec. Bolo mi ho ľúto.
,,To musíte nechať na nich. Oni dvaja sa musia porozprávať. Ale myslím, že by stačilo ak by prestal dobiedzať s tým, že on je vo všetkom lepší. To ju škrie najviac. " povedal som.
,,Ja viem, ale ked to nechám na nich, tak sa ich uzmierenia asi nikdy nedočkám. Obaja sú tvrdohlavý. No a jeden z nich práve prichádza. " povedal a ja som sa pozrel k dverám. Vyšla z nich Suzie. Usmievala sa na mňa takým previnilým úsmevom.
,,Toto čo tu vidím? Vy ma určite ohovárate, čo? Oci, dúfam, že si mu nerozprával čo som vyvádzala v detstve?" pohrozila mu prstom Suzie.
,,Ale nie neboj. Mali sme taký rozhovor aký majú chlap s chlapom. " zasmial sa otec.
,,No len aby. Matúš, pôjdeme sa prejsť? Myslím, že ti niečo dlžím. " prihovorila sa mi Suzie a čakala ako zareagujem.
,,Tak dakujem za rozhovor. " vstal som a podal som jej otcovi ruku. Postavil som sa tvárou tvár k Suzie.
,,Ideme sa prejsť. Do večere sme doma. A načas, odkáž mame. " pozdravili sme jej otca a vyšli sme do mesta. Po bránku bolo ticho, ale potom spustila.
,,Mrzí ma to. Viem, že som to prehnala. Najprv som nechápala prečo sa hneváš, ale potom mi to došlo. Viem, že si o mne nič také nemyslíš, proste to zo mňa vystrelilo. Nehnevaj sa. " povedala a pozerala mi pritom smutne do očí.
,,Nehnevám sa. Ale už to nechcem počuť z tvojich úst. Uráža ma to. Som s tebou lebo ťa ľúbim a nie preto, že mi ide len o sex. " povedal som jej.
,,Ja viem. Viem to. Dám si už pozor. A teraz môžme ísť na plnohodnotnú prechádzku po meste. " uškrnula sa.
,,A aká je to plnohodnotná?" zatváril som sa akože nechápem.
,,No, že sa môžme držať za ruku, dať si pusu a pritom sa na seba usmievať. Lebo bez toho by sme išli ako dvaja cudzí ľudia, a tú prechádzku by si si tak neužil. " dokončila svoj monológ.
,,Aha, už chápem. Ty si taká múdra. " povedal som a chytil ju za ruku.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár