Určite každý z vás to tak má..Predstava je skvelá, ale skutočnosť by bola vždy lepšia.
Chcete počuť ten môj?Zavediem vás...do môjho sna.
Prebudím sa. Slnko svieti dovnútra. Zabudla som zatiahnuť žalúzie. Ani nebolo kedy. Tak som sa potešila, že konečne prišiel, že som na všetko okolo zabudla. Najedol, umyl a ľahli sme si do postele. Bolo to tak úžasne ako vždy. Nič sa nezmenilo. Ani naše city. Oplatilo sa počkať a dočkať sa toho, že už premýšľa trošku dopredu o našej budúcnosti. Lebo teraz to je aj reálne.
Prebudila som sa prvá. Večer som zaspávala v jeho náručí a tak som sa aj prebudila. Nestávalo sa to často, ale občas sme tak zaspali.
Potichu som vyšla z postele. On mal ešte čas. V podstate aj ja. Ved do práce som išla až na obed. Prepísať si nejaké články. Zoštylizovať ich, upraviť nech môžem mať víkend voľný. No a šéf mi dal voľnú ruku. Nech napíšem nejaký článok.
A kedže by mi vyšiel ten voľný víkend tak si ho môžem užiť s ním. S tým, ktorý práve leží v mojej posteli a odfukuje. A medzi tým že budem s ním a tým, že on si zbehne do servisu, tak ja môžem pokračovať vo svojom príbehu. Nebudem sa nudiť a on nebude mať výčitky, že ma necháva samu doma. Teda u nich doma. Kedže tam máme namierené zajtra.
Umyla som a prestala premýšľať nad tým čo bude. Išla som spraviť kávu a raňajky. Vždy som to tak robievala. Potom som ho išla zobudiť. Akurát sa otočil.
,,Kde si bola?" spýtal sa rozospato.
,,Spraviť raňajky. A kávu máš tiež. A teraz by si mohol vstať. " usmiala som sa. Vedela som, že tak rýchlo nevstane a že ja sa zas rozčúlim. Ale to bol ako keby náš ranný rituál.
,,Mhm. Pod si ku mne ešte ľahnúť. " a ukázal na miesto vedľa seba. Tentoraz som si ľahla.
,,Dobre, ale len na chvíľu. " povedala som a ľahla si k nemu. Otočila som sa chrbtom, aby ma mohol objať. Takto obrátená mu chrbtom v jeho objatí ma napadali iné myšlienky. A niekedy boli aj vypočuté.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár