,,Stalo sa niečo?" pýta sa rozospato.
,,Nepýtaj sa a vstávaj! Takto chceš ležať celý deň? " neodpovedá mu.
,,Ved som celú noc pracoval. " odpovie a otvorí oči.
,,Pracoval? To svoje písanie nazývaš prácou? Neživí ťa to, celý deň nič nespravíš a vylihuješ si tu! Nebudem to znášať! Vstávaj!" zakričí naňho.
,,Ale uživí. Ved píšem do novín. Nie je to veľa, ale stačí to. Ako matka by si mi mala veriť. " povie a sadne si.
,,Tak toto mi ty hovoriť nebudeš! Lenivec jeden!" a vylepí mu facku.
Facku, ktorú si nezaslúžil. Facku, ktorú dostal za pravdu. Niekedy má pocit,že by si nemal ísť za svojím snom, pretože ak v ňom neverí vlastná matka, tak kto potom?
...
,,Pozri na ňu ako vyzerá? Tá čo tu robí?" smejú sa jej za chrbtom.
,,Zas tu len tak bude postávať a pozerať sa. Dokáže aj niečo?" vravia si o nej.
A ona len stojí v kúte a tvári sa, že nič nepočuje. Možno sa nepredvádza ako ostatní, ale vo svojom vnútri vie, že je dobrá. Len sa hanbí. Len sa bojí predstúpiť. Ale dnes je rozhodujúci deň. Dnes musí. Dnes im všetkým ukáže čo dokáže. Konečne ju nebudú hodnotiť podľa zovňajšku.
,,Slečna Emily ste na rade. " vyhlásia jej meno.
,,Uvidíme čo tá sivá myška predvedie. Nedávam tomu šancu. Asi nič nevie, ked sa doteraz skrývala. " začnú sa jej smiať.
Predstúpi pred porotu a začne tancovať. Prvý skok sa jej nepodarí. Za sebou počuje chichot.
,,Dajte mi ešte jednu šancu. " povie a porota prikývne. Nadýchne sa. A započúva sa do hudby. Prenesie sa na scénu, kde je sama. A začne tancovať. Pôvabne. Ladne. Ako najlepšie vie. Všetci vyvaľujú oči. To ukryté dievča vo svojej ulite predviedlo čo nik predtým.
,,Bolo to to najúžasnejšie čo sme videli. Beriem vás. " povie porota a tlieska jej.
Ona ma dobrý pocit, že sa nedala zlomiť ľudmi, ktorý ju podceňovali, ale že si verila.
....
,,Ako sa máš? " pýta sa ho.
,,Ako asi? Mám zlomenú ruku a to znamená koniec mojej kariéry. " povie smutne on.
,,A prečo? Nevzdávaj to tak ľahko. " povie mu kamarát.
,,A čo mám asi robiť? Chvíľu mi potrvá kým sa to zotaví. " odpovie.
,,No a? Tak ale potom sa môžeš vrátiť. Tréner ťa prijme späť. Netreba to hned vzdávať. Si dobrý boxer. " povie a potľapká ho po ramene.
,,Máš pravdu. Si dobrý kamarát. " povie s úsmevom na tvári. A kvôli takému kamarátovi si človek uvedomí,že stále je niekto kto ho povzbudí v tom čo je dobrý. Netreba sa hned vzdávať, ked máme pocit že sme prehrali.
Nedôvera. Každý to poznáme. Každý chceme niečo vzdať. Ale potom sa stane niečo čo nám v tom zabráni.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár