Pred týždňom sa niečo také stalo jednej herečke, ktorej zomrel otec. Jasné, že prišla na pohreb celá zničená a aj plakala, ale novinári z nej urobili mrchu, ktorá ten smútok vraj predstiera a teší sa z tej smrti, lebo bude dediť. A tieto slová v novinách ju zničili ešte viac.
A toto isté urobili so mnou. Pridelili si ma do skupinky.
Vyšli sme z hotela. Taxík privolaný, len obísť tých fotografov a nastúpiť. Nasadila som úsmev, aby si nemysleli že ma tou titulkou v novinách dostali. A spustili sa blesky. A potom jedna z tých otázok.
,,Michelle mám pravdu, ak si myslím, že ste práve zapadli do Hollywoodu? Už sa správate ako všetky začiatočné herečky či speváčky. Myslel som si o vás, že ked ste zo Slovenska, tak nepadnete tak hlboko a nevyspíte sa s prvým mužom. Ale asi ste všetky rovnaké. Ide vám o slávu v novinách a nie o kariéru herečky!Poviete mi na to niečo?" a priložil mi mikrofón k ústam.
Z mojich oči sršali blesky a Mary to už videla. Mala som chuť tomu debilovi vykrútiť krk a povedať niečo čo by ani do novín nemohol dať,ale zdržala som sa. Zlá reklama by mi neprospela a už vôbec by neprospelo, keby sa chovám agresívne. A tak som odpovedala len vecne.
,,Myslíte si čo chcete. Tí čo ma poznajú vedia aká som a nebudú veriť článkom v novinách. " povedala som a predierala sa k taxíku.
,,A nemyslíte si, že toto môže ohroziť vašu kariéru? " spýtala sa nejaká blondínka.
,,Nechápem aké správanie. Na čo narážate?" otočila som sa a spýtala sa jej.
,,No predsa na to vaše túlanie sa po baroch a zvádzanie mužov. Toto sa nebude režisérovi a hlavne vášmu agentovi páčiť. Len aby ste neskončili tak rýchlo ako ste aj začali. " zatvárila sa posmešne a ani nečakala na odpoved.
Nasadla som do taxíka a stále som mala v hlave jej slová. Môj agent mi ešte nevolal, to je pravda a dosť sa aj divím. Ved ak by bolo niečo zlé, tak by som už mala asi desať smsiek.
,,Neboj tvoj agent to určite všetko zariadi. Spoľahni sa. " povedala Mary a chytila ma za ruku.
,,Prosím? On...on o tom už vie? A prečo...sa neozval?" spýtala som sa jej celá v pomykove.
,,No on sa ozval mne. Chcel si volať a vyčistiť žalúdok, ale nedovolila som mu to. Povedala som mu ako to bolo a aj to, že dnes si potrebuješ oddýchnuť. Vraj sa ozve až večer. " povedala potichu Mary.
,,Ja nechápem! Ako to že vybavuješ také veci za mňa?! Chcela som to od teba? Nie! Teraz bude vedieť, že som sa zložila z jedného článku. Fakt úžasné! Dakujem ti! Ako si mohla?" kričala som na ňu ako zmyslov zbavená.
,,Chcela som ti len dobre! Ved tvoj agent je dobrý, môžeš mu veriť. Tak kde je problém? Vôbec by ti nepomohlo, keby ti vyčistil žalúdok. " povedala Mary a videla som ako sa jej tisnú slzy do očí.
,,Ale ja mu neverím! To že ti si sa doň ho buchla, za to nemôžem. Ja ho neznášam a on mňa tiež! A teraz bude vedieť o mne toto. " bola som nahnevaná.
,,Ale ja...nie som zamilovaná. " a odvrátila sa odo mňa. Každá sme boli otočené na jednu stranu a pozerali von oknom. Celú cestu sme neprehovorili.
Bola som nahnevaná. Nechcela som aby niekto vedel, aká som slabá. Boli časy, ked som si zakladala na mienke ľudí, ale teraz mi je to jedno. Ale toto je iný svet. Tu sa každý riadi podľa toho, čo sa napíše. Neskúmajú dalej toho človeka, proste ked uvidia titulok ako vychádzam z baru s chlapom a potom ideme do hotela, tak si pomyslia že som ako jedna z tých, ktorá sa chce presadiť týmto spôsobom. A čo ak sa to dostane k nám na Slovensko? To moji rodičia nebudú mať radosť. Na toto som pomyslela až teraz.
Ach, bože preklínam deň ked som išla na ten konkurz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár