Neviem prečo nad tým aj rozmýšľam. Nikdy som taká nebola. Nepodvádzala som. A ani nebudem. Proste vyjdem z kúpeľne a budeme pokračovať tam kde sme prestali. Teda nie tam, ale skôr sa zas dáme do nejakého rozhovoru.
,,Si v pohode? Nie je ti zle? Si tam totiž nejako dlho. " ozve sa Brad.
,,Nie, všetko je v pohode. Len sa mi trochu zatočila hlava, potrebovala som sa osviežiť. Už idem. " vravím a poslednýkrát sa pozriem do zrkadla. Zvládnem to. Musím to spraviť.
,,Už som tu. " vyjdem z dverí a usmejem sa.
,,Dúfam, že som ťa tým bozkom nevystrašil. Ja len, že som to nemohol vydržať. Ja..." chcel niečo povedať, ale ja ho predbehnem.
,,Nič nehovor. Proste budeme pokračovať v našom rozhovore. Ešte predtým bozkom. A na ten bozk zabudneme. " poviem akoby nič.
,,Zabudneme? Ale ja nechcem zabudnúť. Myslel som si, že aj ty...chceš. " povie a pozrie mi do očí. V nich môže vidieť túžbu, ale v mojom srdci je bitka pre čestnosť.
,,Vieš, je to komplikované. Ja nemôžem. Mám známosť. . A myslela som, že toto je len priateľská návšteva. " poviem.
,,Aha. Jasné, to chápem. Prepáč asi som sa unáhlil. Och bože, ako keby som hovoril nejaký monológ v seriáli. Vieš čo, máš pravdu, vráťme sa k téme. " povie zmätene.
,,Nehneváš sa? Nebude ti to vadiť?" spýtam sa ho pre istotu.
,,Nie, v pohode. Si správna baba. Vidno, že nie si naša. Vieš čo, dám ti rovno darček už teraz dobre? Zatvor oči. " povie mi. A ja zatvorím oči. Chytí mi ruku a do dlane mi niečo položí.
,,Otvor oči. " povie mi. Otvorím ich. V ruke držím krabičku. V hlave sa mi už mihla predstava, čo by tam asi mohlo byť. Pomaly otváram krabičku. Je tam retiazka s príveskom hviezdy.
,,Nádhera. " poviem.
,,To som rád. Tá hviezda ti bude pripomínať, že niekto na teba myslí.A to som ja. " povie Brad.
,,Dakujem. " poviem a dám mu priateľskú pusu na líce. Lákajú ma tie jeho pery, ale ovládnem sa. V tom okamihu mu zazvoní telefón.
On sa pozrie a hned vyskočí z postele.
,,Prepáč, budem musieť ísť. Ja ti potom napíšem. " berie si bundu a už je pri dverách.
,,Stalo sa niečo? Spravila som niečo zle či? Nerozumiem tomu. " vstanem a čakám na odpoved.
,,Prepáč, ja ti to potom vysvetlím. Nič si nespravila zle. Práve naopak. Som rád, že som ťa videl. Dúfam, že si nájdeš čas ešte na mňa. Pá " a poslal mi vzdušný bozk. Ani som mu nestihla povedať Bye. Odišiel ako víchor. Sadla som si opäť na posteľ a ničomu z tejto minúty som nerozumela. Kto mu písal? A prečo kvôli tomu tak utekal? Alebo to bola len zámienka?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár