,,Nič. Prečo si myslíš že ma niečo trápi?" spýtala som sa ho. To je to na mne tak vidieť?
,,Ale prosím ťa. Neklam mi. Si ticho a pozeráš inam. Tak čo sa stalo? A nechci aby som sa pýtal dvakrát. " zasmial sa a išiel ma poštekliť.
,,Tak dobre, uhádol si. Niečo ma trápi a neviem čo s tým. " začala som.
,,Niečo doma? Alebo s Danielou? " pozrel na mňa.
,,Nie, vôbec nič. Vieš, tie sny čo mávam. Tie o našej skupine, ktoré ma tak hnali dopredu aby som si ich ozaj splnila, tak prestali. Prestali sa mi snívať. Sníva sa mi len o tom ako stojím na pódiu a spievam. A priznajme si, že ja spievať neviem. Mám pocit, ako keby to ani neboli sny ale už len moje predstavy. A teraz neviem či mám prestať v tom do čoho som sa pustila alebo pokračovať. " dokončila som. Už som to zo seba potrebovala dostať. A nemala som to komu povedať. Baby mám rada, ale nechápali by to. Nie sme také dobré kamarátky, aby som sa im zdôverila. A Daniela? S tou sa stále nebavíme a neviem či ma to vlastne mrzí. Jedine Peter je taký, že mi rozumie. Je to asi zvláštne, že človek s ktorým chodím je aj môj dobrý priateľ.
,,A prečo by si sa chcela vzdať svojho sna? Nevravela si mi, že si tvrdohlavá a že ak chceš ideš si za svojím?" vyrušil ma otázkou Peter.
,,Hej, vravela som, ale v tomto si nie som istá. Vieš, tie sny ma posúvali dalej a teraz neviem či sa mám vrátiť späť alebo pokračovať v ceste. Chápeš čo chcem povedať?" pozrela som naňho. Mala som pocit,že sa v tom sama strácam.
,,Neboj chápem ťa. Ale vieš ti si neveríš a v tom je možno ten problém. Prestala si veriť v tie sny a preto sa ti možno prestali snívať. Začni znova veriť, začni si zas stáť za svojím a hlavne dokáž všetkým aj mne, čo sa v tebe skrýva. Teraz to azda nezahodíš, ked si spoznala Andreu a Aničku. Alebo áno?Pod ku mne. " povie nakoniec a ja sa k nemu priblížim. Objíme ma okolo pása a dáva mi pusu. Ja sa naňho pozriem a usmejem sa. Viem, že ma vo všetkom pravdu. Toto som potrebovala počuť. Potrebovala som vedieť, že ešte niekto verí že mám na to. Pretože mňa tá dôvera opúšťala tak ako mňa tie sny.
,,Milujem ťa. Strašne moc. Vieš o tom?" pozrela som naňho a oprela sa o jeho plece.
,,Neviem. Ešte si mi to nepovedala. " žartoval.
,,Tak teraz ti to hovorím. Milujem ťa. A dakujem za radu. " dodala som nakoniec.
,,Aj ja ťa milujem. A nemáš zač. Bol to len môj názor. " usmial sa.
,,A čo vlastne Daniela? Bavíte sa?" spýtal sa ma.
,,Nie, skôr sa obchádzame v škole. Ale ja sa jej ozývať prvá nebudem. Vedela som, že to príde. Tá jej povaha ma dosť dlho štvala. Ale ved ona sa ozve ked zas sa bude chcieť vyrozprávať. "povedala som.
,,Myslíš?" spýtal sa.
,,Určite. Tak to bolo vždy. Ona sa ozve len ked niečo potrebuje. " mykla som plecom na znak toho, že ma to už netrápi.
,,Kedy dáme zas nejakú akciu ako na Silvestra?" spýtal sa ma milo Peter.
,,Neviem. Asi tak skoro nie. V marci máme písomné maturity, takže toho bude dosť. Ale po maturitách to určite nejako vyriešime. " usmiala som sa.
,,Vidíš, skoro som na to zabudol. Budeme sa spolu učiť, že?" žmurkol na mňa.
,,No neviem. Pretože s tebou sa neviem sústrediť na učenie, ale na iné veci. " zasmiala som sa.
,,No ved aj to môžme potom. Vieš ked si budeme chcieť od toho učenia oddýchnuť. " povedal ako keby mimochodom. Ja som už nemohla z jeho výrazu tak som sa začala smiať.
,,Je ti niečo smiešne?" spýtal sa a začal ma štekliť.
,,Nieeeee, nerob. To šteklííííííííí!" kričala som ale nie zas nahlas, pretože v tom bare boli aj ľudia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár