..A to bola len prvá hodina. Nevykašleme sa na to? Aj tak nikdy takto tancovať nebudeme. " povedala Andrea. Ale ja som sa nechcela tak ľahko vzdať.
,,Baby nebláznite, nemôžme to hneď na začiatku vzdať. Konečne máme niečo svoje, niečo kde sa môžme uvoľniť a vyblázniť, aj keď dnešná hodina tak nevyzerala. Ale počuli ste čo povedala na konci hodiny, nie? Vraj toto je len začiatok a keď sa naučíme základne pohyby, tak nám bude vždy dávať 15 minút na vybláznenie a môžme si vymýšľať vlastnú choreografiu. Veď robíme to kvôli nášmu snu. " snažila som sa ich prehovoriť. Alebo ten sen mám už len ja?
,,No veď hej, ten náš sen. Aj tak si myslím, že sme to veľmi nepremysleli. Už ani neviem, či je to môj hlavný sen. " povedala Annie. Tak od nej by som to nečakala, skôr od Adrei.
,,Kašlite na to teraz, poďme si konečne sadnúť a pokračovať tam kde sme prestali. " povedala rozhodne Andrea.
Vyšli sme von z telocvične. Vonku tma, nikde nikoho. Len sem - tam čo okolo nás prešli ďalšie baby, ktoré boli na tom istom kurze ako my. Vytiahla som si mobil z kabelky, aby som sa pozrela či nemám zmeškané hovory od Petra, a vtedy pri mne zastal on. Jeho vôňu zacítim na kilometre.
,.Ahoj kráska. " zastal tesne pri mne.
,,Potrebuješ niečo? " nemala som čas ani chuť sa s ním rozprávať.
,,No to je mi ale privítanie. Ani mi nedáš pusu? " naklonil sa ku mne, aby ma pobozkal, ale ja som ho odstrčila.
,,Nepribližuj sa ku mne! Daj mi pokoj ! Už si mi zničil život dosť ! " začala som vrieskať po ňom. Neviem, kde sa to vo mne zobralo.
,,Ale kráska, nerozčuľuj sa. Chcel som ťa len prísť pozrieť a odprevadiť ťa domov. Tvoj princ si pre teba asi nepríde, čo? Dúfam, že si konečne zistila, že on nie je pre teba ten pravý. To ja som. Zmenil som sa. " usmial sa na mňa. Ale ja som mu aj tak neverila.
,,Nestaraj sa do nás! A ja s tebou nikam neidem, počuješ? " skríkla som.
,,Ale pôjdeš. Taká krásavica ako ty by nemala chodiť sama domov po tme. " povedal a chytil ma za ruku. Začal asi dosť športovať, kedže mal pevnejší stisk ako minule.
,,Myslím, že to by už stačilo. Láskavo od nej odstúp! " počula som Andreu ako hovorí.
,,No ako vidím, tak namiesto tvojho frajera ťa prišli zachraňovať tvoje nové kamarátky, čo? Mala by si si zaobstarať lepšiu ochranku, lebo nabudúce ti už nemusia pomôcť. Ešte sa uvidíme dievčatá. A ty si dávaj pozor, nikdy nevieš čo sa môže stať. Ak nechceš byť po dobrom so mnou, tak môžeš aj po zlom. " znova sa usmial a odkráčal preč. Bolo to zvláštne, že sa tak rýchlo vzdal.
,,Vďaka baby, tentoraz ste ma zachránili. " povedala som.
,,Kto to bol prosím ťa? Azda nie ten tvoj bývalý? " spýtala sa Andrea.
,,To bol on, len so silnejším stiskom a silnými rečami, ktoré mi naháňajú hrôzu. " povedala som.
,,Mala by si to povedať Petrovi, aby ťa ochránil pred ním. Už si mu povedala o tých smskách? Lebo toto vyhrážanie naháňalo strach aj mne, a to málo čoho bojím. " povedala Andrea.
,,Nie, nepovedala a ani nepoviem. A o tomto mu tiež nič hovoriť nebudem. Aj tak by mi už teraz neveril. Tak ako som mu nevešala na nos, že chcem s tým sexom počkať, tak mu nebudem hovoriť ani o tomto. A vy musíte sľúbiť, že mu to tiež nepoviete. Ja si poradím aj sama. Nechcem, aby mal Peter kvôli mne problémy s tým idiotom. Bolo by fajn keby nám to s Peťom ešte vydrží,možno by dal henten idiot pokoj, ale bojím sa toho že sa čoskoro rozídeme a potom mu už nič nebude brániť v tom, aby sa ku mne dostal. A toho sa desím najviac. " povedala som strachom v hlase.
,,Neboj, my ťa ochránime. Veď zo školy to máš blízko domov, a ak pôjdeme niekam von, tak ťa odprevadíme. A nepovieme to Peťovi. " povedala Annie.
,,Ja s tým síce nesúhlasím, ale nebudem sa ti do toho pliesť. Podľa mňa by si mu to mala celé povedať, a všetko by sa tým vyriešilo. " povedala Andrea.
,,A čo by sa vyriešilo? Len by ma ľutoval. Alebo by sa správal ako typický chlap, chvíľu by to hral ako mu je to ľúto a potom by sa na to vykašlal. A už kašlime na to, za chvíľu sme pri cukrárni, a potom začnete rozprávať vy dve. " povedala som rozhodne. O mne bolo už nadnes dosť.
,,Môžem začať prvá? " ozvala sa Annie.
,,Samozrejme. " povedala som.
,,Bude to krátke, kedže o nič nešlo. Takže z tej večere sme išli domov, ešte sme si chvíľu prechádzali, veľa sme sa rozprávali a smiali. Musím priznať, že tak dlho som sa so žiadnym chlapom nenasmiala. A potom, keď už som musela ísť vážne domov, tak ma Mário pobozkal. Najprv jeden bozk, po ktorom som ostala ohromená, ale potom som mu to vrátila a bozkávali sme sa trochu viac. A bolo to krásne. Možno by bolo aj niečo viac, ale ani jeden z nás nemal voľný byt, tak muselo stačiť toto. A bolo to krajšie než čokoľvek iné. Bodka. Koniec príbehu. " usmiala sa Annie.
,,No pekne teda. Tak som rada, že vám to tak romanticky dopadlo. " povedala som. Všimla som si Andreu, ako ticho sedí a pozerá na tanier.
,,A čo ty? Konečne sa dostaneš na rad, môžeš nám o tom porozprávať. " vyzvala som ju.
..No už ani neviem či chcem. Bude to dosť trápne. " povedala potichu. Ona, čo bola vždy rozhodná a sebavedomá, odrazu stratila reč.
,,My sa nebudeme smiať. " povedala Annie.
,,Ale budete, lebo som to pokazila. Alebo kompletne zhoršila. Len ktovie, či to bude vlastne na smiech, a nie na plač. " povedala.
,,Prosím? Prežila si to horšie než ja? Tak to chcem počuť. " povedala som.
,,Neviem či horšie, ale Braňo sa musel cítiť zle. " začala Andrea.
,,Tak to už vyklop prosím ťa. " posúrila ju Annie.
,,No náš večer bol tiež krásny, aj bozky boli. Aj prázdny byt mal, takže sme išli k nemu domov. Ešte nebolo tak neskoro a do polnoci by som sa stihla vrátiť domov. Otvoril dvere bytu a nestihol mi ani bundu zavesiť a už som sa naňho vrhla. Chcela som, že prevezmem iniciatívu, veď mi bolo jasné, že toto bolo cieľom tej večere, tak si vravím načo na to ísť pomaly. Lenže on sa odtrhol, vraj kam sa tak ponáhľam. Nechápala som. A už vtedy som si to mala uvedomiť. Tak som počkala. Zobral ma do izby a chcel sa rozprávať. Tak sme sa chvíľu rozprávali, ale už som to znova nevydržala a vrhla sa naňho druhýkrát. Chvíľu sme sa bozkávali aj ma hladkal, tak som sa začala vyzliekať, veď nech nemusí on. No lenže to bola druhá chyba. Odsotil ma a spýtal sa ,,čo to robíš? a ja mu vravím ..nevidíš? a on na to a počula si o tom, že to zvyčajne muži vyzliekajú ženy alebo ty si tak emancipovaná, že si všetko dokážeš spraviť sama a mňa na to ani nepotrebuješ? tak som naňho len pozerala a nechápala. Veď ja som mu to chcela len uľahčiť a trochu to zrýchliť, a pritom on mi vysvetlil, že mu nešlo o to sa so mnou vyspať, že na to chcel ísť pomaly lebo sa mu ozaj páčim nechcel to pokaziť, ale vraj som to pokazila ja tým, že som sa naňho tak vrhla. A zobrala mu celú iniciatívu z rúk. Tak som si zobrala veci a so stále nechápavým výrazom som odišla preč. Ani za mnou nešiel, veď načo aj, ja som predsa samostatná žena a domov viem trafiť aj sama. No a teraz sa k sebe chováme ako dvaja cudzinci. Pusu si dáme málokedy a keď ideme von bavíme sa radšej o škole ako by sme mali riešiť to čo sa stalo. " dokončila svoj príbeh.
,,Panebože, ty si musela byť aká nadržaná. " prerušila ticho Annie.
,,Ty si krava , toto mi prvé povieš? " naštvala sa Andrea. Pravdaže, nevydržalo jej to dlho.
,,A neospravedlnila si sa mu za to? Vieš, musíš pochopiť jeho, že vlastne on s tým chcel začať prvý ako muž, a ty si predbehla a to až dvakrát. " povedala som.
,,No ja viem, že by som možno aj mala. Ale moja hrdosť mi to nedovolí. Lebo on ma tiež dosť urazil. Tým.že ma odmietol. Stačilo povedať ,,nevyzliekaj sa, nechaj to na mňa" a nie hneď na mňa vyletieť. " bránila sa Andrea.
,,Ja ti rozumiem, ale takto to predsa nemôžete nechať. Mali by ste si to čím skôr vyriešiť. " poradila som jej.
,,No to hovorí tá pravá, ktorá si sama nechce riešiť svoje problémy. Ty sa nebojíš, že takto váš vzťah s Peťom čoskoro skončí? " pozrela sa na mňa.
,,Radšej budem sama ako s niekým, komu ide len o jedno. " povedala som rozhodne. Ale moje vnútro tak rozhodne nemyslelo. Nechcela som oň ho prísť.
,,Možno si to tiež celé len zle pochopila a potom to vyznelo tak, ako to vyznelo. " povedala Andrea.
,,Baby, nechcem vás rušiť, ale už je to môj Mário. Chcete ešte ostať alebo pôjdeme už? " spýtala sa Annie.
,,Jasné, poďme. Zaplatíme a ideme. " vstali sme a išli sme to k pokladni zaplatiť. Annie celá natešená vyšla von a objala svojho frajera. Aspoň im to vyšlo, tak ako malo. Ja som vyšla ako posledná, zahĺbená do svojich myšlienok. Letmo som pozdravila.
,,Pozrite koho som stretol, keď som sem išiel. Keď som mu povedal, že idem za vami, teda za mojou milovanou, ktorá je s vami, pridal sa ku mne. Abby, hľadal teba. " počula som svoje meno a pozrela sa. Bola som prekvapená.
,,Lukáš? Ty si ma hľadal? " spýtala som sa.
,,Musíme sa porozprávať. " povedal vážne.
,,Stalo sa niečo Peťovi? " zľakla som sa.
,,Nie, nestalo, ale týka sa ho to. " povedal a pozrel do zeme.
,,No, my už pôjdeme. Lukáš prosím ťa odprevadíš Abby domov? " spýtala sa ho Andrea.
,,Jasné, odprevadím spoľahni sa. Ahojte. " pozdravil ich.
,,Ahojte baby. " pozdravila som ich aj ja.
,,Tak o čo ide? " spýtala som sa znovu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
amirah116
4. 3.marca 2015 19:00
počula si už o stránke mamtalent.sk ? Skús to tam
Napíš svoj komentár