,,A čo prosím ťa?" spýtal sa ma.
,,Poraziť svoj strach. Nauč ma lietať. Nakloň ma ponad zábradlie, nech sa už nebojím pozrieť dolu z výšky.
,,No to určite. Ja to spravím a ty mi to budeš vyčítať, že to bola skúška a ja som neprešiel. " pokrútil hlavou.
,,Nie, žiadna skúška, sľubujem. Nauč ma to. Chcem sa prestať báť aj psov. Zožeň mi nejakého. "
,,A kde ti zoženiem psa? To sa nedá tak rýchlo. Ved to má čas,nie?"
,,Nemá. Pretože ráno sa môžem zobudiť a všetko si to rozmyslieť. Ved ma poznáš. "
,,Ved to že ťa poznám. "
,,Tak načo čakáš? Nauč ma to. Teraz. " zakričala som.
,,Vieš dobre, že sa to nedá. "
,,Prosím? Prečo to vravíš?"
,,To nevraví on, to vravím ja. Hlas v tvojej hlave. Toto všetko je len tvoja predstava. "
,,Aha. Preto to vyzeralo byť také jednoduché. " povedala som smutne.
,,Presne tak. Ale nie je to také jednoduché. Aspoň nie v tvojom prípade. Bojíš sa a sama sebe neveríš. A to ešte viac podnecuje tvoj strach. "
,,Ja viem. Ale chcem to prekonať. Raz musím. "
,,A ty to raz prekonáš. S ľudmi čo máš okolo seba. "
,,Neviem čo s tým majú oni, však je to môj problém. "
,,Ale oni ťa v tom budú podporovať. Vtedy sa všetko ľahšie zvládne. "
A odrazu ten hlas zmizol. A s ním aj moje predstavy o prekonávaní strachu. Ale budem dúfať, že raz sa mi to podarí. S ním určite.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár