Ešte ju môže dostihnúť. Môže si ju vziať. Je neskoro. Ona ho nechce. Zima prišla neskôr.
Prečo? pýta sa sama seba. Prečo som na to neprišla skôr?
Bola hlúpa. Naivná. Myslela si, že sa zmení. A nevidela toho, kto ju miluje.
Nedala mu šancu. Uverila len prázdnym sľubom. A teraz. Teraz uteká pred ním. Pred životom s ním.
Je noc. Zastaví uprostred mesta. Má pocit, že uteká celú dobu. Už ani nevie kde je.
Sadne si na lavičku a začne plakať. Slzy sa jej kotúľajú po tvári. Padajú na zem.
Síce je bosá. A sneh padá. A je zima. Ale jej vôbec nie je zima. Plače a neuvedomuje si nič naokolo.
Na chvíľu ako keby sa preniesla inam.
Je to len sen? Alebo skutočnosť? Vážne si to až teraz uvedomila?
Utiekla spred oltára. Chcela sa vydať za niekoho komu verila, ale ozaj ho nemilovala.
Milovala jeho. A on ju. Ale nikdy mu nedala šancu. A teraz stratila oboch.
Je sama. Uprostred mesta. V bielych svadobných šatách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár