Som tvoja a ty moja... I.

Bez zbytočného prikrášľovania. Som lesbička. Nič viac, nič menej. Len kúsok holej pravdy vyslovenej v tomto čudnom svete príliš nahlas. Vraj sa to nesmie v tomto paralelnom svete štyroch stien. Možno si poviete, že som chorá, možno si myslíte, že sa ruhám Bohu, možno ma zle vychovali. Boh ma takto stvoril. Zahral si so mnou hlúpu hru nazývanú život kde musím dodržiavať hlúpe pravidlá. Pravidlá, ktoré niekto kedysi napísal a my ako nemé bábky kráčame slepo v dave morálky. Skurvený svet kde človek môže napísať pravdu len keď nikto nevie kto sa skrýva za klávesnicou. Možno si poviete: Kto to chcel vedieť? Odsúdite ma ešte skôr ako by ste poznali môj príbeh, moju dušu, mňa. Občas ale potrebujeme hovoriť pravdu. Nevydržíme v sebe schovávať všetky naše žiale, všetko šťastie, lásky, nelásky. Odkladáme to všetko do škatuľky, ktorá je zrazu plná. Kurevsky plná. Moja babka vždy vravela, že každý okamih je kúsok ku smrti. Ach babka. Ako veľmi mi chýba. Ako mi chýbajú jej buchty, ktoré bolo cítiť až na ulicu, jej šedivé vlasy, jej melancholický hlas, ktorým vedela rozpovedať tie najkrajšie rozprávky, prázdniny u nej na dedine. Odreté kolená, rybí tuk, bunkre na stromoch, nočné výlety, dedinské hody. Mám pocit, že odišla prirýchlo. Veď ma chcela vidieť vydávať. Ach babka, keby si len vedela. Keby všetci, čo sa ma pýtajú na chlapov vedeli. Keby moja mama vedela. Môoj otec. Suseda Jožka odvedľa. MIšo, čo večne nadbieha. Keby som vám to všetkým mohla povedať s vedomím, že na mňa nezanevriete. Keby som vám mohla predstaviť Moniku... A tak len v tichu pri lampičke klikám do klávesnice, kde sa zdôverujem tým ktorí ma nepoznajú. Tým pre ktorých som len nick TVOJA!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu