Už nemohla vydržať pod diktátorskou nadvládou svojej nevlastnej matky. Ak jej tento plán, ktorý plánovala tak dlho vyjde, konečne bude voľná! Ani by sa nedala utláčať jej macochou, na to mala priveľmi horúcu krv. Ale Alza sa jej vyhrážala, že celému Nílskozemsku povie pravdu o smtri princetinho otca a jej manžela. Ale akú pravdu?! Vymyslenú! Jej otec umrel pod krutou rukou svojej druhej manželky.
Alza vraždu kráľa plánovala hádam od chvíle, čo vedela, že sa vezmú. Ale neplánovala, že očitým svedkom tejto "nehody" bude Tajana. Preto sa Alza princete vyhrážala, že ak ju nebude poslúchať celému svetu vyzradí, kto vlastne zabil jej otca. Ľud by sa vzbúril a upálil by ju na hranici, ako čarodejnicu. A čo zmohla neplnoletá princeta proti takému silnému protivníkovi, ako je Alza, ktorá má v hrsti celý svoj ľud, ktorí ju poslúcha, lebo sa jej bojí? A tak len mlčky niesla svoj kríž.
Tajana uprene hľadela na more. Po chvíli rozoznala pohyb. A po ďalšej chvíli už zreteľne vedela rozlíšiť obrysy lode. Hodila očkom do svojej komnaty. Bola tmavá, ako všetky iné. Alza už dávno spala a ani len netušila, že jej nevlastná dcéra plánuje sprisahanie. Mlčky sa lúčila so svojím doterajším domovom. Z komnaty si nevzala nič, len pár vecí, medzi ktorými okrem šatstva, jedla a iných potrebných vecí bola aj rozprávková kniha od otca. Dostala ju na svoje desiate narodeniny a bola jej jej veľmi blízka. Ďalej si vzala veľký okrúhly medailón, ktorý zdedila po otcovi. To jediné jej dali z dedičstva, ktoré mala dostať až dosiahne plnoletosť.
Keď sa loď priblížila natoľko, že sa na nej dal rozoznať nápis Mauretánia, potichu sa skĺzla dolu po stĺpe, čo držal balkón. Dolu ju čakala Nana, jej slúžka, ktorá jej pomohla zabezpečiť útek. Zaobsarala Mauretániu a posádku. Svižne zoskočila na zem.
-Jaj, princeta, ale ste ma naľakali! Už treba ísť. A rýchlo, o chvíľu sa menia stráže.- potichu šepkala Nana.
Nasadli do člna a čo najtichšie veslovali k Mauretánií. Na palubu vytiahli Tajanu mocné ruky. Nana sa vrhla do náručia svojmu bratovi. Bol kapitánom na Mauretánii. Princeta očarene hľadela na jeho tmavé kučeravé vlasy, orieškovo-hnedé oči a svalnaté telo. Odtrhla pohľad až keď mesiac zašiel za neviditeľný mrak. Loď pohltila tichá tma. Akoby aj mesiac chcel, aby sa tento útek podaril.
Nana narušila to tajomné ticho. -Skoro by som zabudla! Danstir, toto je princeta Tajana. Princeta, môj brat a zároveň aj kapitám tejto lode, Danstir.
-Teší ma, pán kapitán!- s úsmevom mu podávala ruku.
-Potešenie je na mojej strane, Tajana!- opätoval jej stisk ruky a úsmev. Pozrel sa do jej hlbokých očí farby oceánu. Tajana sa zachvela.
Na jeden okamih mala pocit, že všetky jej problémy zrazu pominuli. No znova vyšiel mesiac a Tajanu to vytrhlo s tohto mylného pocitu bezpečia. Loď sa rýchlo posúvala do neznámych diaľav.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
2
jej aj mne sa to páči... tento zaciatok mi pripomína knihu co som čítala Princeta a kapitán... neber to ako niečo zlé.. to nie ja prečítam si aj dalsie pokračovania... teším sa na tvoje podanie... píšeš pekným štýlom...
3
Hm. Možno by som niekedy chcela písať pre deti, ale teraz nie.
Napíš svoj komentár
Strašne často sa ti tam opakuje slovo "princeta" - a hrozne rušivo to pôsobí. Skús používať synonymá,nazývať ju menom, alebo nejakým akýmkoľvek iným pomenovaním, poprípade vynechaj podmet, keď je to možné, a nahraď ho iba zámenom, bude to znieť lepšie, ako keď v každej vete zaznie raz to slovo.
A potom už len jedno - neviem, či môže existovať výraz "oceánové oči"... skôr by som povedala, že nie, skôr by som možno použila "oči farby oceánu" alebo keď tak "oceánovomodré oči". Tak by to asi znelo lepšie
Ale inak ako vravím, veľmi sa mi to páčilo, teším sa na ďalšiu časť, hádam mi dáš vedieť TSkou, keď ju napíšeš