Tajana bola mrzutá. Hlavou jej blúdili pochmúrne myšlienky, ktoré jej nijako nedávali zmysel. Noc čo noc sa jej snívalo o vojakoch v červených uniformách, o Alze a o tajomnom Kartánsku. Po roku sa jej znovu vyjavila spomienka na vraždu jej otca. Snívalo sa jej o hrôzostrašnom cintoríne, na ktorom ležal jej otec. Princeta hcela ísť za ním, ale Alza ju držala vo svojích rukách. V sne bola Alza obor a Tajana obyčajnou bábkou v jej rukách.
Z myšlienok ju prebudil výkrik Nikolasha:
-Blížia sa lode! Pirátske lode!- kričal námorník na plné hrdlo. Tajana sa zľakla. Piráti?, pýtala sa v duchu. čo teraz? V očiach jej visela nerozhodnosť a strach. Theodor jej povedal: -Princeta, piráti nás doháňajú. Radil by som vytiahnuť plachty, nech nás vietor zaženie čo najďalej od nich.
Princeta znova nadobudla rozhodnosť. Jej rozkazy sa miešali s krikom námorníkov a šplechotom morských vĺn. Slnko bolo ešte vysoko na oblohe a oceán bol pokojný. Pofukovala letný vetrík. Pirátska loď s vyvesenou čiernou vlajkou sa stále viac a viac približovala k Lorelay. No pre ostražitosť kapitánky, sa malá loďka vzďalovala. Vtom sa ozval výstrel z dela pirátskej lode.
-Do frasa, čo od nás chcú?- hromžila princeta.
-Tajana, to sú piráti. A piráti napádajú iné lode a rabujú na nich!- kričal za ňou Danstir a privezoval hlavnú plachtu. Doľahol k nim ďalší výstrel.
-Fajn! Tak teda budeme útočiť aj my! Nabite delá!- Tajanin hlas sa ozýval po celej palube.
-To nie je dobrý nápad...- začal oponovať Theodor, ale princeta mu nedala dopovedať.
-Povedala som a basta! Chcem, aby ste útočili, tak útočte.- rozčúlene kričala.
Námorníci mlčky plnili jej príkazy. Po chvíli sa ozvala prvý výstrel z dela malej Lorelay. Danstir mal dobrú mušku a trafil pirátsku loď do pravého boku. Pirátov to evidentne rozzúrilo. Dve lode sa začali navzájom ostrelovať. Piráti sa priblížili tak blízko, že jeden ppo druhom začali preskakovať na palubu Lorelay. Tajane sa zahmlelo pred očami. Čo teraz? Útočníci boli v prevahe. Schytila šabľu, čo mala zavesenú po boku a vrhla sa do bitky. Ale princeta sa nikdy s nikím nebila a stačilo len malý úskok a už mala dýku v pleci. Jeden z pirátov ju schmatol okolo pása a preskočil na druhú palubu. Tajana sa bránila, no nič jej to nepomohlo. Pirát, čo ju uniesol skríkol na ostatných pirátov niečo v cudzom jazyku, ktorému Tajana nerozumela. Jeden z pirátov sa vrhol za Nanou, ktorá stála v kúte lode a pokúšala sa vrátit Finicopovi vedomie. Schmatol aj ju a už ju vliekol na druhú palubu. Kapitán pirátov znova niečo zreval na svojich druhov. Tí naskočili na laná a odhupli sa na svoju loď. Námorníci Lorelay sa tiež chytili lán, že sa dostanú na cudziu palubu. Ale kým sa spamätali, piráti odsekli všetky laná a vzďalovali sa preč.
Chlapi si zúfali. Danstir upadol do bezvedomia a ostatní námorníci na tom neboli o nič lepšie. Jedine Theodor, ktorý sa bránil zašlou obratnosťou statného námorníka, sa pozbieral a postavil sa na nohy.
Danstir mal dýku v pleci, ostatní utŕžili mnoho rezných rán po celom tele. Theodor sa postaral o svojich spoločníkov a sám sa postavil za kormidlo. Mierli smerom, ktorým sa pravdepodobne stratila pirátska plachetnica.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár