Noc už pomaly strácala svoju moc a začínalo svitať. Tajana s i začala myslieť, že Alza ju už nikdy nedostane do rúk. Nana ju posielali spať, ale ona zostala bdieť. Princeta sa postavila na kraj lode a hlavu si podoprela rukami. Snívala o ďalekých, neprebádaných krajinách a pomaly ju zmáhala únava. No v tej chvíli, keď privrela viečka, námorník sediaci v strážnom koši zvolal:
-Loď na obzore! Blíži sa Alzine loď!- po celej palube sa rozlahol zvuk poplašnéhoo zvonu.
-Všetci na miesta!- zavelil kapitán. -Vystrieť plachty! Točte loď na pravobok! Musíme sa ich striasť, tam na tých skalnatých útesoch. Alzine lode majú hlboký ponor a keby sa pokúsili ísť za nami, nemajú šancu prežiť.- vydával rozkazy Danstir. Tajana bola hneď na nohách a po únave nebolo ani stopy. Vyskočila a už pomáhala vystierať plachty.
-Ale kráľovské lode sú trikrát rýchlejšie než Mauretánia.- oponovala mu princeta.
-Tajana, vy sa radšej bežte skryť do podpalubia. Nerozumiete sa do námorníctva a bezpečnejšia bude pre vás kajuta.-Spustila sa paľba. Bum, bum, tresk! Alzine lode zaútočili na Mauretániu.
-Vy mi nebudete rozkazovať čo mám robiť. A pre vašu zaujímavosť, na lodi viem pracovať bez problémov.- princeta sa snažila prekričať paľbu. Danstir viac nenamietal, keď si všimol, ako pohotovo uviazala uzol na stožiari, ktorý zasiahla delová gula a teraz sa povážlivo hýbal. Mauretánia sa rýchlo blížila k útesom. Ale kráľovnine lode ju doháňali.
-Vydajte mi princetu Tajanu, kapitám. Pokial nechcete vy a vaša posádka skončiť na šibenici, bude lepšie, keď mi princetu dáte.- Alzin hlas sa ozýval po celom mori.
-Tajanu vám nedáme, kráľovná! To si môžete byť istá.- Lenže Danstirove hrozby nezaberali.
Kráľovnina loď sa rýchlo približovala. Mauretánia vplávala na útesy. Alza sa pustila za nimi. Stačila chvíľa a jej loď narazila na skaly. Kráľovná nakázala útočiť. Jedna gula narazila na sťažeň. Ten to nevydržal, zakymácal sa a strmhlav padol na bok lode. Mauretánia sa pod ťarchou sťažňa prevrátila. Keď Alza videla, čo sa stalo s Mauretániou, víťazoslávne sa zasmiala. Z jej smiechu naskakovali zimomriavky aj jej verným pätolízačom. Nakázala vyplávať z útesov. Keď jej loď bola mimo nebezpečia, z diaľky sa dívala na potápajúcu Mauretániu.
Tajana bola v takomm šoku, keď padol sťažeň, že zabudla plávať. Navyše ju zmrazila studená voda oceána. Princeta pomaly padala hlbšie a hlbšie. Stratila vedomie a morské prúdy ju ťahali do hlbín. Zrazu ju dnešnú noc už po druhý krát schmatli mocné ruky a ťahali na hladinu.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
emomind  13. 3. 2008 20:22
Ked´to tak čítam dostávam komplex menejcennosti
 fotka
sakura53  9. 9. 2008 18:41
velmi pekné pokracovanie...príbeh naberá na obrátkach...

idem cítat dalej...
Napíš svoj komentár