Počuť (z)radcov všade naokolo.
Vždy ma fascinovalo, ako dokonale vedia ľudia ohnúť svoju chrbtovú kosť. Niežeby im chýbala, to samozrejme nie, ale dokážu ju ohnúť podľa potreby a hlavne bez toho, aby ublížili sebe.
Dnes sa cítim vyrovnane, asi až príliš pokojne zniem. Majú strach.
Ale vo vnútri chaosím, cítim strach, že to je len ďalší krok mimo a že to nezvládnem. Spadnem z výšky rebríka motivácie a dopadnem na dno frustrácie. Znova.
Ale prečo to predsa Znova neskúsiť?
Stretla som slečnu. Pracovali sme mesiace vedľa seba, obdivovala som ju a dnes viem, že je rovnako pokrivená ako ja, že uznáva rovnaké hodnoty ako ja a hlavne, že cíti veci presne tak, ako ja.
Až ona mi dala odpovede a dala tomu celému význam. Až ona mi ukázala, že toto celé nie je pasca, z ktorej sa treba dostať len útekom a bezhlavým búraním stien za sebou, len aby sa stratili niektoré veci z dohľadu.
Dokázala tak normálne a prirodzene hovoriť o veciach, za ktoré sa ešte stále hanbím a keď ich vyslovila, akosi nabrali nový charakter. Vraj životný štýl.
Zobrala párok, namočila ho do kečupu a odhryzla si s takým výrazom prirodzenosti a radosti. Pokrčila plecami a s plnými ústami mi len povedala, že aj takto sa to dá, aby boli všetci usmiati a hlavne ona.
Nikdy nedovoľ, aby niekto cítil, že si neistá svojimi činmi a nikdy nepokladaj za dôležité názory tých, čo nevedia o čo v skutočnosti ide.
Kto si ty obyčajný človek, že si dovoľuješ stavať sa do pozície sudcu!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a inak držím palce nech sa pomalými ale pevnými krokmi dostaneš z toho kruhu ..