Robím na sebe rôzne pokusy a predsa vždy miniem ako Donald Trump. Nechápem to. Už aby bolo leto, nemusel som trčať v civilizácii, ale testovať svoje šetriace schopnosti v hĺbke divočiny. A isto mi beztak zarátajú aj tak!!!
No, keď už som pri tom - v mojej pravidelnej súťaži o esemsku mesiaca (tiež v súvislosti s divočinou) vyhrala táto: „Je to dosť HC. Záleží to na počasí a menzese.“
Úžasné! Poznám ju – menzes si odmyslí a s počasím beztak tiež nepohne, výsledok je jasný už teraz – ideme na total brutal hardcore willing military survival akciu, kde pri troche šťastie umrieme a nebudeme musieť ísť v októbri zasa do školy!!!
130 km v takmer neschodnom teréne s 30kg na hrbe v priebehu 10 dní! Napíšem o tom potom niečo mega. Zbožňujem ségru! Zasa až na taký extrém som nikoho iného nesplašil.
Ľudia vravia, že totálny retard, deviant a magor som ja. Ale to je NIČ oproti nej.
Keď ja preliezam betónový múr, dbám, aby na vrchu nebol ostatný drôt. Jej to je u riti. Doslova. Ešte si aj pochvaľuje.
Keď sa ja dostanem do podzemia, kde po určitý schodík siaha voda, poviem si, že čo už. Nie. Ona ide brodiť, lebo kdesi v jej nepredstaviteľnej pamäti sa skvie plán budovy a vie, že sa tadiaľ môže dostať do ďalšieho krídla a nejakými nepredstaviteľnými vzorcami si odvodí, pokiaľ maximálne jej voda dosiahne.
Keď ja vidím, že je strecha zvetraná, hoci prídem o absolútne vypeckovanú fotku, neleziem tam. Ona samozrejme preplazí, celá sa vytasí cez zábradlie, keď ju nechcem držať za opasok, ukáže mi fuckera a odfotí neodfotiteľné.
Keď pečieme, niečo sa vždy dosere. Ja si zakryjem tvár a ona povie: „Nevadí...“ a použije hmotu na piškótu z dlážky, primiešajúc do nej arómu a staviac sa so mnou, že si to nikto nevšimne.
Minule som ju hľadal. Motala sa po izbe a na hlave mala igelitku, vydávajúc orgazmické stony. Keď do mňa vrazila, začala ma perverzne obchytávať. Neskôr mi to bolo vysvetlené tak, že v igelitke zacítila pach svojho nabijaka a nemohla si pomôcť.
Inokedy sa kĺže riťou po ľade na zjazdovke alebo jazdí na strome jakožto na koni predstavujúc si, že je Valkýra.
Najviac ma fascinuje beztak to, že vie chodiť na mrte vysokých podpätkov a vyzerá pri tom, že nezvykne preliezať ostnatý drôt, nezvykne brodiť močarinami a podzemím a už vôbec sa nezvykne „sánkovať“ takmer po holej riti.
S ňou tú total brutal hardcore willing military survival akciu hádam prežijem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
acvd43xa7w
21. 5.mája 2011 02:01
eeej, krasa krasa daj jej to precitat
Napíš svoj komentár