V tomto zapadákove chceli park. Okej, stal sa zázrak (máme teraz pošetilého primátora) a on sľúbil, že park nejako bude. Vďaka čomu? No samozrejme, že vďaka eurofondom! Mrem! A teraz to hlavné – súčasť projektu. Pomáhanie starým ľuďom s nákupom. Mrte razy sa u nás stalo, že týpek na námesti alebo kdekoľvek porazil nejakého starého človeka a zdrhol. Akože, absolútne sa nečudujem, tí ľudia v meste sú slepí, hluchí, jebnutí nezávislo od veku, teda poraziť niekoho nie je najmenší problém. A teda sa obyčajný civilista kuká na týpka na biku dosť krivo, najradšej by ich dávali strieľať. Preto v rámci projektu ide o toto: V obchodnom dome bude nejaký administrátor v saku a rad bikerov (pre tých, čo nemajú predstavu – náš biker je sebamilujúci narcistický tvor, oblečený dokonale štýlovo na štýlovom biku so štýlovými pohybmi, často sa stane, že si farbí vlasy, rôzne si ich strihá, rád pózuje a miluje svoje fotografie) teda rad bikerov (bez bikov) v projektových tričkách (kamoš chcel ružové, ale vraj nevydalo) a administrátor odchytí babku, povie jej príbeh o tom, ako jej milý chlapec, ktorý chce bikepark, odnesie nákup kamkoľvek bude ona potrebovať. Tu (neviem, či si babka vyberie alebo nie) vyjde z radu jeden fešáčisko, vezme jej igelitky a het. No kapem! „Budeš muset, mladej!“
Len škoda, že mi faganisko pak odmieta podať hlásenie, ako to prebehlo, a ja idem od zajtra do riti až do nevidím. Vraj bude mať traumu a hneď potom dostane amnéziu, teda mi nepovie nič. Ale ja to z neho vytiahnem! Votkaforlajf!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár