Celú večnosť som nič do svojich výpotkov nepridal. Nie som až taký naivný, viem, že vás to nejako netrápi a pravdepodobne nikto nečaká na to, kedy Ulrik naškriabe dačo do svojho debilného blogu. Ale dnes (konkrétne teraz) prišla na mňa senti-menti nálada, a teda sa na chvíľku zastavím a pomojkám sa. Verejne.
Mám príšerný pocit zbytočnosti! Pracujem na niekoľkých veciach (nová kniha, dizajn takého biku, renovácia takého favorita, mapa rodnej hrudy...), ale je zo všetkého hovno, hovno, ináč nič. Jediné, čo mi fest ide, je stráviť celý deň v sedle, zajebávať sa s kýmkoľvek a kdekoľvek, skoro sa zabiť a v relatívne rekordnom čase sa zasa patrične zotaviť. V podstate je to super.
Ako malý chlapec som chcel byť DJ, potom som sa raz brutálne cca v päťdesiatke na neschopnom biku na brutálnych kameňoch extrémne vydrbal a odvtedy som chcel byť kaskadérom. Fest sa mi zapáčilo prežiť vlastnú smrť a v podstate nič si neurobiť. Okej, budil som sa potom ešte týždeň aj dačo s tým, že mi vyteká kadečo z diery v tele a lepí sa to na paplón, robí sa mi chrasta tak, že niekoľkokrát za noc musím strhnúť prikrývku z tela, aby sa mi aj s gazou, obväzom, tričkom nezrástla kôrka, ale ináč to bolo super. Dokonca som si špeciálne pre pády začal holiť nohy a tak, lebo je fakticky rozdiel, keď k rane prihnisajú chlpy a keď sa hojí bezproblémovo. A zrazu, sčista-jasna ako palica do predného kolesa mi došlo, že by som nemal byť aj kaskadér aj umelec (vtedy som mal dobité rameno a dosť blbo sa mi maľovalo). Som fest zúfalý. Mám haldy voľného času, ale tradične nič nestíham. Keď sa sústredím a ponorím do prostredia dizajnu či grafiky, furt sa niečo stane a nemôžem pokračovať, len som nervózny, kým sa snažím ten (ľudský) rušivý faktor ignorovať, potom je nervózny ten faktor, teda akurát tak vypnem komp a idem het zasa robiť bludy. A keď idem na bike, vzhľadom na to, že sa nekrútim len hore-dolu po ulici, dojdem domov zrelý akurát tak na debility a nie na písanie a podobne. Lenže žiadne písanie = žiadne peniaze a ja som už pomaly zúfalo švorc. A napísať blbosť je ešte horšie ako nenapísať nič. (Toto tu sa neráta, lebo však za toto mi nikto neplatí... )
Vlastne, celé by ma to až tak nesralo, keby som nemal po jednom extrémnom zjazde zavzdušnenú brzdu a nielen to a mal by som to celé začo obrodiť! Vrrrrr .
Keď vytriezviem, tak akiste budem banovať, že som sem tie debility napísal, ale teraz ma to nesere .
Moje srco i telo patrí jemu s tou bublinkou v hydraulike a dokrivenou páčkou, hoci som už asi tri týždne nič nenamaľoval!!!!!!!!

 Blog
Komentuj
 fotka
smajdalf  18. 7. 2011 23:37
Na tú brzdu treba pozor, odvzdušniť čím skôr tým prv
 fotka
piotra  19. 7. 2011 12:34
Priznávam, od "senti-menti" som viac menej mimo, o bicykloch nič neviem, ale akosi pokračuj v svojom živote a občas sem niečo hoď, nech ma má čo v utorok o 12:33 akýmsi čudným spôsobom rozveseliť.

Vďaka.
 fotka
ohavnost  30. 12. 2011 05:45
aj ja používam slovo "pomojkať"!



(áno, je trištvrte na 6 a ja stále nemám nič lepšie na práci ako čítať tvoje blogy )
 fotka
ulrik  30. 12. 2011 11:11
@ohavnost to mnohí ja som už spal a snívalo sa mi, že mala jedna sestra v ústach mrmeľ a ona to nerada je, narozdiel odo mňa, tak som jej dal vreckovku, nech to tam vypľuje a zahodí (sme boli na nejakej oslave) a ona to pochopila zle, dala si celú papierku do úst a žmuchľala do nej mrmeľ, až to celé preglga a bola spokojná, ako super som jej to pomohol vyriešiť
Napíš svoj komentár