Vysoká je v podstate super vec, lebo nič, nič, nič (teda aspoň na tej mojej) a potom zrazu fuck, fuck, fuck! Doriti...
A tak som si sadol, že sa idem učiť, a keď som to zbadal, dostal som depku. Potom si vravím – nestresuj, Ulrik, zlatíčko, miláčik, chrústik, kuriatko, najkrajší chlapec na svete – vytrep sa na bike, rozbi sa, zabi sa, uži si predtým a je. A tak som splašil kamoša a šli sme na bike. Ešte sa radujem, ako super mi to ťahá, no samozrejme, že fúkalo ako divé, a keď som šiel naspäť, trvalo mi to päťkrát tak dlho. Nevadí. Hlavne že som stihol koncert.
A teraz tá sranda – ešte dakde päť kilometrov od domu mi volá kamoška, že hahaha, nalejeme sa a zájdeme na country do kulturáku. No povedz nie...
... zrazu mi len prišlo všetko úplne super, síce som sa sotva vliekol, ani tak nie kvôli vodke ako kvôli tomu, že mám večne problém zísť zo sedačky a potom kráčať ako človek (vďakabohu, že niektorým babám prídu bikerské vykrivené nohy sexi) a dotrepali sme sa na druhý koniec mesta. Obzeráme sa okolo seba. Aj keby sme sčítali náš vek, tí ľudia by nám mohli byť rodičmi, ale nevadííí.
Poobliekaní v košeliach a tesilákoch, v blúzkach a sukniach, očakávajúci hlboký kultúrny zážitok, páchnuci ako Duty Free parfumerka na Schwechate, rozčarovane sa dívali na dve vysmiate indivíduá a my si cez slzy v očiach s kŕčom v bruchu spievame: „... ale lidi říkali, že punk je jinde...“
Bol som vedľa jednej ženskej a nemohol som uveriť – zo stávky som si akurát minule v dogérke mal na seba nastriekať nejaký Red for Women, z ktorého mi bolo zle ešte aj pri večernej modlitbe a tá ho mala na sebe! Bola ním ostriekaná úplne celá ako Japonka v péčku o bukeke a ja som raz nevedel, či sa mám v tom opojení smiať alebo plakať.
A potom to prišlo! Hrala hudba, všetko na jedno kopyto, ale nám to pripadalo úplne super, pogovali sme pomedzi dôchodcov a spievali si texty kovbojských balád. Už dávno som si tak neužil! A potom, keď tie staré CD prehrávače na lade v Orange Aréne prehrali s Fínmi (hohooo, aké prekvápenie), vravíme si – Children of Bodooom, treba to zapiť litrovou Finlandiou!
... a v nedeľu večer som šiel ku babke, lebo bol deň matiek. Dali sme si zmrzlinu a niekoľkokrát ju zapili koňakom.
Život je strašne krutý. Všetko tu musím nechať a zasa sa odtrepať do tej posratej hokejovej stoky. Vstávam o štvrtej a už teraz viem, že nestíham ísť spať, nie ešte, aby som sa stihol niečo naučiť. Zajtra mám prvú skúšku alebo test alebo niečo také proste. Fuck, fuck, fuck...
Ej, bohovia Asgardu, stojte pri Ulrikovi!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
side3
9. 5.mája 2011 00:48
super napísané
4
dobree...ale hej, ten pocit na zaciatku poznam, asi ako kazdy vysokoskolak
Napíš svoj komentár