Moja tridsaťročná sestra má neustále nové fotky, kopu zážitkov, poznatky a postrehy a tiež známosti... Ak ju niečo trápi, ide zvyčajne o doladenie kabelky alebo o vysnívanú vázičku, ktorú nemôže nikdy zohnať. Iste, a vkuse niečo s počítačom. Môžeme si napísať alebo zavolať kedykoľvek, ak by sa niečo stalo, ten druhý pomôže – to preto sme si navzájom „na drôte“ prakticky nonstop. A stane sa zvyčajne asi toľko, že mi potrebuje oznámiť, keď si prvýkrát na sako nasadí kvet, čo som jej kúpil, alebo mi prezradí, že má u nej na konferenčnom stolíku čaká prekvapenie (mám kľúče a ona býva dlho v práci, niekedy ju počkám tak, že jej umyjem dlážku, niekedy len zjem bonbóny z ozdobnej misy).
Občas sa u babky stretneme ako rodina – kopa detí a ich rodičia, čo vkuse prebaľujú, koja, doja, utierajú sliny/zvratky/olovrant, rozprávajú o svojich chorobopisoch, o CLUBcard, o akciách a plných parkoviskách... A my. My sme ticho. Mamka predsa nezačne rozprávať o svojich záhonoch kvetov tete, ktorá máva nebezpečné závraty. Tato sa nerozkecá o bikovom tripe s ujom, ktorý je už niekoľko rokov na invalidnom dôchodku. Ségra tridsiatka nebude sesternici tridsiatke vykladať, že jednu z troch fotografií, ktoré si chcela vyvesiť na stenu, jej vytlačili v inom odtieni a už to nie je ono. Môj bratranec sa až z kníhkupectva dozvedel, že som „spisovateľ“. Ségra dvadsiatka sesternici dvadsaťštvorke nepovie radšej vôbec nič, lebo tá je nie veľmi inteligentná, je trikrát taká široká, na svojich svadobných fotkách vyzerá horšie ako tá malá potvora v daždi na biku a na ulici ju vždy prepaľuje pohľadom. Lebo „je geniálna a vyzerá ako kurva“. No hovno! Geniálna nie je – však je to moja sestra a ako kurva vyzerá len občas, aj to si môže dovoliť. Baba, čo dáva bez mihnutia oka osemdesiatky na biku a kvalitného bunnyhopa, má na opaskovú sukňu postavu. A keď si nevykripluje hnáty v tých kurevských topánkach, tak nech si ich nosí.
Kedysi ešte bola single aj ona. A potom sa to zmenilo. Začína z nej byť stará dievka. Usadená, verná, rozmýšľajúca nad dňom, kedy mu povie, že ho miluje navždy a navždy bude len jeho... A túžiaca po decku. A tak sa nám skončili tripy s najlepšími bikermi v okolí. Už žiadne nočné seansy. A vkuse vravieť kamošom: „Nie, ona nejde...“
Nikdy som si to tak neuvedomoval. Ale medzi starou dievkou a single je BRUTAAAAAAALNY rozdiel. Taká nymfa, ako je moje dvojča, sa stane starou dievkou práve vtedy, keď sa minie. A tiež len imbecil by sa ako o starej dievke vyjadril o mojej ségre tridsiatke.
Možno je v tom aj kus môjho sebectva, keď skrátka chcem, aby som sa mal stále čím chváliť, aby som mal stále tú vysokú hodnosť „brata tej dračice“... Zasa, nemôžem povedať, ani neošpatnela ako sesternice, ani nevyzerá oveľa staršie a ubitá životom, vybrala si fakt skvelého chalana, len ja ho neznášam, lebo je možno lepší než ja... A aj to decko chce v podstate preto, aby mala koho učiť jazdiť tak skvele, ako je to u nás zvykom. Vlastne, odmysliac si všetky tie NIE, ktoré pribrala do svojho denného slovníka v súvislosti s niekým iným ako s NÍM, nezmenila sa nijak. Aj tak ma to sere, doriti! Som sám ako prst a z mojej supersinglesestry sa stáva stará dievka!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár