Nejaké to typické rande a debilný začiatok semestra (ktorý sa ešte vlastne ani nezačal)

Veľký krok pre ľudstvo, malý krok pre človeka.
Excentrické rande pre ľudí, typické pre Ulrika.

Budem veľmi stručný, vypichnem len to najdôležitejšie. Teda vstal som zhruba o piatej. Šťastne som docestoval, no predsa bolo ešte toľko hodín, ako býva vtedy, kedy zvyčajne ešte vždy spím.
Som zhovievavý, chápavý, ale čo je už veľa, to je veľa!
Predstavila ma svojmu dedkovi, od ktorého som sa dozvedel, že som sprostý. Presne toto povedal. Si sprostý. Prešlo mi hlavou asi milión dôvodov, na základe ktorých môže dedo dospieť k záveru, že som sprostý. A predsa som netrafil žiaden z nich. Jeho dôvodom bol fakt, že chodím spať vlastne nadránom (čo sa neviem ako dozvedel, nemal som náladu popýtať sa ani jej a jeho už vôbec nie).
Potom som si všetkých pohneval už úplne, pretože som odmietol jesť. Netrápi ma to. Skrátka nedokážem zjesť nič od cudzích ľudí. Cudzí mi nie je ozaj málokto. Ešte keby som bol s ňou niekde vonku a dala by mi rožok, okej, možnože by som si vzal. Ale takto ozaj nie. No a čo. Každý má nejakú úchylku. A ja takúto. Napríklad.
Blížime sa k nechutnej časti. Teda radšej nepokračuj v čítaní, lebo potom to bude na mňa.
No nebude! Nie som až taký sprostý, upozornil som ťa!
Akosi sa stane, že vždy mám na návštevách nejaké problémy so záchodom. Nie, problémy ako také nie, to znie, akoby som mal dačo so svojím zažívaním. Mám nedorozumenia s cudzími záchodmi.
Ale to opäť nie je celkom moja vina!
Ja som zvyknutý, že u nás doma všetko tip-top funguje. Akoby aj nie? Však tam bývam! No ale u cudzích to zasa až tak tip ani top nie je. Najčastejšie sú chyby so splachovačom. Samozrejme, že keď ma niekto predom neupozorní, že ak spláchnem, tak tam dačo urvem, alebo že ak spláchnem ako doma, tak vytopím susedov...
Nie, nikto ma nezvykne upozorniť. Ale ona je iná...! Ona ma upozornila! Vraví, nehádž papier do misy, je tam na to taký kôš. Nechápem, nezažil som to, ale okej, akceptujem, keď očakáva, že sa utriem, nielen odkvapkám. Však čo, myslím si, možno má dačo zaľubom a ak jej to pomôže a bude viac chutiť, utriem sa, bárs aj tromi útržkami.
Samozrejme, že zamyslený Ulrik vhodil tie tri útržky do misy!
Bože!!!
Celý čas som si neužil cikanie, lebo som rozmýšľal nad tým, ako sa nesmiem zabudnúť utrieť. Celý šťastný, že som sa nezabudol utrieť, vhadzujem papier do záchoda... A tak. Prežrel som, zavrel oči a premýšľal. Nebude to prvý raz, nebude! No tak sa, kurva, načiahni, vyber to, vyžmýkaj a vhoď do toho koša!
A tak som sa zohol, uchmatol papier, vyžmýkal a nenápadne vhodil do koša.
Vyšiel som a spýtal som sa, kde si môžem umyť ruky. Ešte aj bola rada, že som chalan, ktorý si po wécku umýva paprče!
Potom sa stala ešte jedna trápna maličkosť, ale tu som sa rozhodol vynechať. Poviem len toľko, že už sa radšej neuvidíme. Teda, nie cielene. Z mojej strany to tak... bude lepšie.

A samozrejme okrem toho, že som zasa prišiel domov absolútne sklamaný, psychicky sa pripravujem na školu. Už o pár dní sa zasa trepať do toho debilného mesta!!! Do tej odpornej stoky! V ktorej a teraz pozor – nemám kde bývať! Môj privát načierno a ešte raz načierno sa prepískol, kým som tam nebol a už sa tam nemôžem vrátiť! A vyučovanie sa začína ráno, skoro ráno, že v prepočte by som mal cestovať buď v nedeľu (a je mi jedno, ak si teraz povieš, že veď v nedeľu cestuje väčšina...!!!!) alebo v pondelok na tretiu! AAAAAAAAA!

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

39 komentov k blogu