Teórii som nikdy veľa nedával, ale len málokedy som na to fakt doplatil. Nejakí týpci, čo sa vyznajú, spomínali, že by sme sa s tým nemali zahrávať. Však sa ani nie. Len skúšame, koľko to znesie. Empiricky.
V poslednej dobe sme vo fakt dobre kondícii a hlavne v potrebnej pohode. Včera sme si teda so segrou (s tou, čo som o nej minule písal) povedali, že niečo podnikneme. Celý dom už spal, tak reku, prišiel náš čas. Netrvalo to ani tak dlho a už sme boli tam, kde sme chceli. Vrteli sme sa a pobehovali a mali sme z toho brutálny špás. Ešte si pamätám, že som jej odriekal komplet poznámky z histórie, čo mám na skúšku, a smiala sa, že mi je to aj tak hovno platné, keďže na pľaci budem bdelý. Nedal som sa a pokračoval, že nech aspoň teraz zamachrujem. Ono v podstate ani nejde o rozprávanie ako také, ale keďže sme na to zvyknutí, predstavujeme si to nejako tak.
Potom sme dostali absolútne debilný nápad, ani neviem, kto s ním prišiel skôr. Rozhodli sme sa, že keď nám to tak ide, skúsime sústrediť a dajako použiť energiu. A tak sme začali dačo odriekať. Hrozne ma to vyšťavovalo a prestával som ju vnímať. Myslím segru. A vlastne, vo všeobecnosti som nedokázal poriadne vnímať. Absolútne som sa strácal a mazala sa mi ruka, ktorú som vystrkoval v rámci dajakého teatrálneho gesta.
Zrazu som zacítil jej krik, začul som neopísateľný treskot, buchot, rachot, taký jednorazový, ako keď niečo brutálne zdrbne. Vyšmarilo/som sa z postele, nemohol som dýchať. Posraná astma. Počul som také to tradičné dunenie ako vždy chvíľu pred tým, ako poletím. K zemi. Sestra vstávala zo svojej postele úplne prirodzene, síce vydesene, ale aspoň sa nekatapultovala. Celý dom bol hore nohami – všetci sa zliezali, zamrazení, prestrašení a zisťovali, čo sa stalo. Mohol som už aspoň chrčať. My dvaja sme sa na seba pozreli. Točil sa mi celý svet, no absolútne rozhodne som mieril cez chodbu ku skrini. Opatrne som ju otváral. Zvyšok sa čudoval, len ona povedala, že spadlo zrkadlo. Cez škáročku vypadla črepina a hneď som privrel. Vyžmýkaný som sa oprel o dvere. Otec šiel spať s tým, že to porieši ráno, ďalšia sestra sa zachmúrene pýtala, ako sme vedeli, čo to tresklo.
Netuším.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.