V parku nebolo mnoho ľudí, ale celkom to stačilo, aby nemohla hovoriť o ničom dôvernom. Jej sesternici to zjavne neprekážalo. Krčila sa pri nej na lavičke a žmúrila do zrkadielka. Roztržito si nanášala make-up a ešte roztržitejšie rozprávala o svojom vnútornom rozpoložení.
„... ale chýba mi to, chápeš. Stále si to uvedomujem a každým dňom viac a viac. A čo každým dňom? Furt a stále! Keď vidím na ulici nejaký pár, tak ich rozoberám. Chápeš. Rozoberám ich...“
„Akým spôsobom?“ zaujímala sa.
„No normálne. Pozriem sa na nich a pýtam sa – prečo sú spolu, ako sa spoznali, čo na nej vidí. A hlavne, keď vyzerá horšie ako ja! Prečo na mne nikto nič nevidí a na otrasnejších vidia...“
„Ako môžeš vedieť, že na tebe nikto nič nevidí? To je blbosť...“
„Lebo chlapi sú blbí, chápeš...“
Chápala to. Ale vnímala celkom ináč. Zobrala si na mušku párik v tráve. Ona mala veľkú riť, padnuté prsia, okuliare a nechutný tik. Ten jej v krátkych intervaloch prikazoval žmurkať a krčiť pri tom nos. Chlapi sú fakt blbí.
On mal astenicú postavu, bledú pokožku a tmavé opičie chlpy ako typický Francúz. Obaja mali na hlave ošťatú slamu. Ona žltú, on už zhnitú. Vedela, že keby prešla okolo, nechal by na nej oči. Jeho milovaná by žiarlila a povedala by si, že predsa na vzhľade nezáleží a on vie, prečo ju zbožňuje. Ani by jej len nenapadlo, že by sa mohla vkusnejšie obliecť a použiť push-up. Aj ženy sú blbé.
On by si povedal, že krajšiu ženu zbaliť nedokáže a s bázňou by sa otočil naspäť k svojej láske.
Potom sa pozrela vedľa seba. Sesternica práve špúlila pery a gebrila ich leskom. Mastné vlasy, neupravené nechty, okopané tenisky, sukňa a tielko. Nič z toho nebolo sexi. Dokonca aj celkom slušne naplnený výstrih bol obeťou akné.
Čo ešte si na nej majú všimnúť?
Že šušle? Že jej páchne z úst? Že má krivé zuby? Že má vedomosti, ktoré nevie použiť?
Zle! Všetko je zle! Je to jej sesternica a je nemysliteľné, aby vzbudzovala posmech alebo, v lepšom prípade, nezáujem.
Vytvorí z nej profesionálny baliaci stroj. Presne tak, ako ho v priebehu niekoľkých rokov vypracovala zo seba. No bude to trvať dlho. Jej sesternica by chcela meniť všetkých, okrem seba.
Hodila zrkadielko do nevkusnej kabelky a osopila sa na ňu: „Hej, počuj, ty potvora!“
„Čo sa deje?“ strhla sa zo zamyslenia.
„Odlakávaš mi všetky pohľady!“
Zvraštila obočie a snažila sa tváriť, že nechápe.
„Všetci chlapi sa pozerajú na teba, nie na mňa! Toto čo je?“
„Ale to je náhoda,“ mávla rukou a premýšľala, ako zariadiť toto. Odteraz spolu budú bývať oveľa častejšie. Je dôležité, aby ich takáto hlúposť nerozhádala. Ale chlapi sú blbí a ona sa neplánuje skrývať alebo nevkusne (ne)upravovať len preto, aby kohosi udržovala v mylnej predstave.
Áno, sesternička, si dokonalá. Všade tam, kde si sama.

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  11. 5. 2011 17:00
tak nechutný tik má môj brat!
Napíš svoj komentár