Ste si sympatickí, zoznámite sa, je vám spolu dobre, je to láska. Vo vzťahu ste obaja šťastní, trávite spolu kopec času, máte sa vždy o čom rozprávať. Jeden druhého viete utešiť, rozosmiať v hociktorej chvíli. Dúfate, že vaša láska vám bude trvať večne. Jeden druhému sľubujete, že ostanete spolu navždy, naozaj to tak obaja v tej chvíli cítite. Prežijete spolu minúty, hodiny, týždne, mesiace, roky. Potom príde facka od života(v niektorých prípadoch aj od partnera-ale o tom som nechcela), a váš vzťah sa rozpadne.

Prečo? Sa pýtate. Všetci sa pýtajú. Po ukončení dlhodobého vzťahu, keď vás už za ten čas videlo s partnerom mnoho známych, každý rýpe do príčiny rozchodu. Najhoršie je, keď skoro ani vy sami neviete prečo.

Naj, naj, najhoršie je, keď ste si už na partnera zvykli. A zrazu...nič...ste bez neho! Človek s ktorým ste niekedy trávili celé voľné dni, a skoro všetok svoj voľný čas zmizol. Je preč. Uvedomíte si, že ste ostali sami. Bez vašej spriaznenej duše, už nie ste celok, ale polka.
Každý deň vám chýba a vyčítate si chyby, ktoré ste vtedy ešte vo fungujúcom vzťahu urobili.

Zle je vám samému, a je ťažké zmieriť sa s tým, že odteraz sa musíte naučiť žiť bez neho.
Je to ťažké, ale život nečaká kým sa znormalizujeme, život ide ďalej a nemôžme zaostávať. Takéto situácie zotavenia nás v tom síce brzdia, ale pri spoznávaní nových ľudí si nájdeme pár duší, ktoré majú k našim blízko. A možno zažijeme niečo lepšie ako prvú lásku

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár