Veľmi nerada cestujem. Neznášam hlavne verejnú dopravu. Autobusy, električky, vlaky.
Hlavne keď cestujem vlakom vždy ide milión ľudí. Mávam čoraz viac častejšie príznaky klaustrofóbie. Ťažko sa mi pri cestovaní dýcha a je mi na odpadnutie. Mimo toho sa občas počas cestovania stretávam aj s ďalšími negatívnymi okolnosťami. Vo vlaku sú často krát ľudia, ktorí sú hygienicky zanedbaní, smrdia, alebo sú obézni a hrozne sa potia! Toto sa ešte ako tak dá zvládnuť(predýchať síce nie), lenže keď sa o vás začnú obtierať, tak vážne že dosť! FUJ!
Dnes sa mi stalo, že bol vlak plný, naozaj veľa ľudí. Takže znova(ako stále) som stála celú cestu na chodbe. Cestovnú tašku som mala na zemi. Keďže ten vlak bol ako som už spomínala plný a ešte raz naozaj veľa ľudí [ ], tak som stála pri dverách. Takisto aj cest. tašku som mala pri dverách. A jedna taká nervózna pani(vôbec to nebola pani, piča to bola!) aj so svojou vnučkou šla na WC. Potom šla jej vnučka naspäť do kupé a potom znova na WC. Potom šla späť na kupé aj s tou starou škridlou. Vnučka prešla v pohode, ale tá stará „pani“ keďže mala asi 220 kíl nevedela prejsť, pretože dvere sa nedali úplne otvoriť, keďže som tam mala tašku, ona tie dvere 500krát otvárala, kým som sa k nej neotočila, potom ešte do MOJEJ TAŠKY tými dverami asi tak 3krát vrazila a zahundrala, že sa nedá prejsť, a že tam mám tašku. Mala som také nervy, že kdyby na druhej strane dverí nestál taký sexi číňan tak do tých dverí kopnem silou, že tá uhundraná negatívne nasrato naladená starena sa ocitne o 3vagóny vpred. Všetci ľudia vedeli prejsť len zrazu ona(!) široká ako nekonečná priamka nie. Vlak bol plný a kam som si tú tašku mala položiť? Na hlavu? A nie vôbec mi neprekážalo, že mi trieskala tie dvere do tašky, kde som mala notebook a inú drahú elektroniku.
Neznášam takýchto primitívov vo vlaku! Hlavne tých starých ufrflaných ľudí v MHD. Mám veľa zážitkov s takýmito netolerantnými ľuďmi. A nechápem ako môžu byť takí sprostí. Aj z rozprávania zážitkov mojich kamarátov, rodičov, známych...takýchto ľudí ste určite stretli už aj vy. Lenže, čo im môžeme hovoriť? Nič, lebo by frflali ešte 20 rokov.
Čiže prečo nerada chodím vlakmi a MHD sú ľudia, ktorí sa nevedia ovládať. To je prvý dôvod.
Teraz ten môj pre vás asi šibnutý dôvod. Keď cestujem vlakom veľmi sa bojím, pretože zvuk ako ide vlak po koľajniciach mi pripomína 2. svetovú vojnu, keď ľudí prevážali vlakom do „pracovných“ táborov. Vždy keď som pozerala nejaký dokumentárny film, alebo bola na nejakej prednáške o druhej svetovej, tak tam vždy púšťali zvuk ako šiel vlak, keď prevážali ľudí do táborov, a zábery na tie koľajnice. Odvtedy mi to ostalo v hlave, a vždy keď cestujem vlakom si na to spomeniem, a začnem mať myšlienky, že čo ak vlak ide úplne iným smerom ako si cestujúci myslia.
Ak vás tento článok nebavil tak ma to mrzí, ale musela som to napísať Aspoň mi trošku tak odľahlo, že som sa s týmto pocitom s niekým podelila, a dúfam, že som nikomu nenavodila fóbiu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár