Motivačný syndróm (úvod)

Ako som už písala v predchádzajúcich blogoch zmenila som pár vecí v mojom živote. Začala som byť menej lenivá a snažím sa tráviť viac času medzi priateľmi, ľuďmi a celkovo byť vonku a nie stále doma a hovoriť ako sa mi nič nechce a že som unavená.

To neplatí len o chodení medzi ľudí. Proste aj keď som doma, tak niečo stále robím. Už to nie je o tom, že zapnem notebook prihlásim sa na Facebook a čumím jak blbá, že čo kuknem, komu napíšem a tak...
Prihlásim sa všade poodpisujem pozriem, čo potrebujem, a buď idem písať blog, alebo nejaký referát do školy, alebo inú prácu, či už si upracem v PC. Keď už vyčerpám všetky možnosti vypnem nb, a idem robiť niečo iné.

Upracem si šatník, vyhodím zo skríň nepotrebné veci, alebo vytiahnem učebnicu a niečo si prečítam. Nie s tou učebnicou ani upratovaním mi nešibe. Proste keď to urobím, mám zo seba dobrý pocit, že som spravila niečo pre seba a nepreležala som celý deň nečinne.

Takto môj život začína byť krajší, aktívnejší, a menej stresujúci. Potom nemám problémy ľahnúť si do postele a zaspať bez toho, aby som bola nervózna, čo všetko som neurobila a sľúbila si, alebo sľúbila iným, a aké budú za to následky.

Ľahnem si do postele s pocitom, že tento deň stál za to, spravila som niečo pre seba i ostatných a zaslúžim si byť šťastná a som šťastná a...zaspím...v kľude

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu