Strach z duše

Strach z duše,
Opäť ten známy pocit slabosti.
Svedomie ? ľudskosť ?
Beštia vo mne ma chráni.
Pred nimi, predo mnou.
Povrchnosť ju zabíja.
Ničí ma, tú krehkú schránku uprostred ničoho.
To nič, uprostred nej.
Duše.
Slabé mihotavé svetlo zhasína,
Tikot slabne, ticho znie tak zadumane.
Čas? Rany ? Odpustenie?
Sebeckosť ma núti si odoprieť ten pocit blaha
A moja duša stojí predo mnou skrytá.
Strach, úzkosť, triezvenie.
opíjať sa sladkosťou naivných názorov,
hltať previnilé úsmevy,
zakrývať nechutné myšlienky,
všednosť.
Tváriť sa zaujato,
.
odraz svedomia čo dovolil si
Ukázať svoju slabosť,
Podať pomocnú ruku nepriateľovi,
Chcieť byť porazený s víťazným úsmevom,
Spomaľ, stíchni, ukry sa!
Čas.. čakať naň a nepremárniť ho,
Strácanie samého seba,
Puknuté zrkadlo, špinavá hra
Zavreté oči a za nimi v tme pravda
Skrytá pred skutočnosťou,
Realita ?
...je iba čistý výplod fantázie
Opovrhnutie bez pocitu,
Chladný dotyk lásky
Milosrdnosť.
Veriť, nebáť sa samoty
Obrazy neexistencie..
Mŕtvej duše.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu