Celkom som si istý že všetko čo sa človeku v živote deje má svoj "dôvod". Za všetko hovorí príbeh čo som kdesi čítal raz. Vždy keď ti bude "nanič" spomeň si naň: " Bol raz jeden mních, mal syna a stádo koní. Prišla búrka a kone sa splašili. Nasledujúci deň sa susedia zhŕkli k rozbitej ohrade a nahlas "ľutovali" mnícha že prišiel o jediný zdroj svojej obživy. Mních sa na nich obrátil a povedal: "moje kone sa splašili....je to štastie alebo neštastie?" Ludia sa postupne vrátii domov a nasledujúci deň sa do ohrady vrátili mníchove kone ktoré so sebou privedli v závese aj stádo divokých koní. Mních bol zrazu najbohatší v dedine. Ale reagoval na chválu rovnako: "štastie?... neštastie?" daľší den sa jeho syn pobral skrotiť zo stáda divokého koňa, ale spadol a zlomil si nohu - opať susedia lamentovali nad neštastím a do oblohy volali ako moc si to mníchov syn nezaslúžil. No starý mních zopakoval iba to svoje: "štastie...neštastie? " Daľší deň prišla do dediny armáda a brala mladých ľudí na odvod na frontu. Mníchovho syna ušetrili ako jediného a mních na túto udalosť len hlesol: "štastie?...neštastie? " - Ako vidíte nemôžete sa na život pozerať čiernobielo - neviete kam Vás osud zavedie a prečo

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajkousko  2. 10. 2014 23:33
je to pravda, kiež by sa ľudia zastavili a zhodnotili svoje životy....
Napíš svoj komentár