„Čo robí? On sa dotýka mojej gitary!“ rýchlo sa posadil Krišo a chcel zliesť už z gauča, ale zabránila som mu.
„Neboj, nerozbije ti ju a náhodou dobre hrá!“a pobozkala som ho na pery.
„Ale mi ju rozladí!“
„Pre teba to bude hračka naladiť si ju späť.“
„Moja neupokojuj ma!“
„Lebo čo?“
„No lebo, lebo zistíš neskôr“
„Hahaha, si bezmocný“vyplazila som mu jazyk. On sa na mna vrhol a začal ma štekliť.
Sedím v izbe s Krišom a Kikom. Rozprávame sa o hudbe. Kiko, že vraj tiež hráva doma na gitare, ale len pre seba. Ale zato, že je samouk mu to ide super. Krišo sa ho spýtal, že či by nechcel hrať v jeho kapele. Kiko po dlhšom váhaní súhlasil.
Všetci traja sedíme v obývačke na gauči a pozeráme sa na film“Drž hubu!“. V tom niekto silno zabúcha na dvere.
„Otvorte! Polícia!“
Z Kikom rýchlo vyskočíme na nohy, ale nevieme, ktorím smerom sa máme pohnúť. Utiecť cez okno sa nám nepodarí, určite je obklúčený celý dom fízlami.
„Kam sa máme schovať?“opýtam sa bratranca.
„Prepáč moja, ale nemám tu žiadnu pivnicu, ani nič podobné“
„Keď neotvoríte do piatich sekúnd. Budeme nútení Vám vyvrátiť dvere!“
„Najprv si vyhoň k*k*ta“ zakričal mu Krišo naspäť.
Začali sme sa od smiechu válať po zemi. Práve v tedy vykopli dvere. A asi piati policajti nás obklúčili.
„Vy ste Barbora Lipová?“ spýtal sa ma jeden z nich.
„Nie Princezná Magdaléna“
„Chlapi chytte ju!“
„A mládež naša vy sa ako voláte?“
„Pat a Mat“zavtipkoval znova Krišo.
„Ako vidíme mladík má vtipné reči“
„Hej,hej šéfe, toto je ten mladík Kocúrik, ktorého hľadáme tiež už týždeň“
„Berte aj jeho“
„A vtipkár náš, ty komu patríš?“
„K Snehulienke, som jeden zo siedmych trpaslíkov“
„Meno?“ vážne sa ho pýta fízel.
„Vtipkár“ usmeje sa na policajta, ktorý sa tváry stále vážne.
„Toho nepoznám, ale teraz vážne. Alebo chceš ísť do basy?“
„Zato, že vám nepoviem svoje meno? Mna rodičia naučili, že cudzím ho nemám hovoriť“ ten Krišo má, ale výdrž. No aspoň nás dobre pobavil. Policajt na neho už celkom vážne pozerá.
„No, dobre veď. Volám sa Krištof Sllipper. Aj mna hladáte?“
„Myslím, že na vás nebolo hlásenie, ale domov vás odvezieme.“
„Nemusíte som u sesternici práve a Barbora u bratranca. Podľa mňa to vôbec nie je trestné!“
„Povedal niekto niečo o treste? Hľadali sme Barboru, pretože utiekla z domu a nikto nevedel kam. A pán tuto Florián Lip ako dobrý bratranec ju kryl. Pôjde s nami do väzby“
Kriša, Kika a mňa strčili do auta k dvom fízlom. A Flora zobralo druhé auto. Najprv odviezli domov Kriša, kde ho už čakala jeho otravná segra, ktorá nevedela čo má robiť od šťastia, že vidí svojho brata, tak sa počúrala. Rodičov nemal doma, ale babku áno, tak s nou sa rozprávali policajti. Zatiaľ som sa s Krišom rozlúčila, nevedela som, že kedy sa sním najbližšie stretnem, lebo určite mi dajú domáce vezenie alebo ma zoberú do tej internátky. Pri lúčení sme sa pobozkali.
Potom zobrali domov Kika. Kde hneď vybehli jeho ridičia a krikom, že kde bol, ako sa oňho báli.
Poslednú zobrali mňa domov. Rodičia poďakovali fízlom. A hneď ako sa zavreli dvere za policajtami, otec začal na mňa vrieskať. Zobral si z kuchyne najväčšiu varechu, akú našiel.
A...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár