„Do pekla Barbora nechápem prečo predomnou bežíš, veď si chcela, aby som prišiel“zadychčaním hlasom hovorí Krišo.
Zastavím a otočím sa k nemu. Tuho ho obíjmem.
„Prepáč mi to nevedela som, že si to ty“dávam mu bozk na pery.
„Nič sa nestalo, poď. Ideme domov“ chytím ma za ruku a vedie k autu.
O dve hodiny zastavuje auto pred domom jeho rodičov.
„Naozaj môžem byť u Teba ?“
„Jasné“
„A čo tvoja sestra?“
„Čo moja sestra? Jáj, neboj nemám s nou izbu“
Fhúúh vydýchla som si.
Vedie ma za ruku cez dvor a dlhú chodbu v dome. Kráčame hore po schodoch. Do ďaľšej chodbe úplne dozadu. Otvorí dvere na izbe. Pomaly vkročím dnu. Hneď vedľa dverí má písací stôl s notebookom. Má ho celý obsypaný rôznimi papiermi. Ďalej na lavo má starú skrynu a v nej porozhadzované rôzne veci. Ako napríklad knihy rôznej tematiky, CD-čká, modely áut, ktoré zrejme vyrába sám. Pretože pod oknom má nízky stolík z rôznimi pomôckami na vystrojenie nového auta. A jedno má práve rozrobené. A oproti dverám má dosť veľkú posteľ. Pri ktorej je opretá jeho gitara. Na ktorej skladá svoje melódie k pesničkám.
„Ospravedľnujem sa za neporiadok, nestihol som upratať“
„To je v pohode. A to všetko si ty vyrobil?“
„Áno“
„Si šikovný. Milujem ťa“ povedala som mu, zavesila sa mu okolo krku a zvalila sa sním na posteľ...
Ráno sa zobudím a čaká ma milé prekvapenie. Krišo mi doniesol raňajky do postele. S chuťou sa zahriznem do salámovej žemle.
Neskôr mi hovorí, že musí ísť na skúšku s kapelou. Pýta sa ma či chcem ísť s ním. Odpoviem mu, že nie. Tak ma nechá samú v izbe a odíde preč.
Oblečiem sa a odídem aj ja.
Stojím pred Kajiním domom a zvoním na zvonček. Kaja nieje doma povie mi jej foter. Odchádzam , zrejme bude s bratom. Zavolám jej na mobil. Nebudem riskovať, žeby boli u nás a rodičia by ma videli.
Volám Kaje nedostupné.
Volám Ondrovi nedostupné.
Do frasa! Čo tí dvaja spolu robia. No, pýtať sa ani nemusím. Ale teraz uprostred dňa? Čo sa zbláznili? No, nič.
Volám Aďovi.
„Servus“
„Ahoj Divoška, deje sa niečo? Že sa mi unúvaš volať? Si nevieš predstaviť koľko sme toho už vymeškali. Všetky naše turné som musel zrušiť...“
„Brzdi, brzdi, nemusíš mi hneď všetko vyčítať. Idem k tebe a môžme začať všetko dohánať“
„Si tu??“
„Hej, som na ceste k tebe. Zožem ostatných. No, vlastne Miňa. Kaje som volala, ale je nedostupná“
„Dobre maj sa zatiaľ“
Kráčam po chodníku. Počujem za sebou beh ľudí. Otočím sa.
„Ahooj moja“ beží ku mne Kaja a objíma ma.
„Kde ste boli? Pokúšala som sa vám dovolať“
„To sa nehovorí sestrička“ vraví brat.
Skrčením čelom naňho pozriem.
„Netvár sa tak. Nič v zlom, ale nepristane ti to“
„Pf“odfrknem. „Poď Kaja ideme nacvičovať“
„Teraz? Veď mám rande“
„Nemáš rande, veď ste spolu každí deň“
„Dobre, ale ide aj on s nami“
Všetci traja zvoníme pred Aďovím domom. U krotého máme už všetky naše hudobné nástroje. Miňo je už tiež uňho. Nikto nič nehovorí. Každí zaujme svoje miesto a pustíme sa do nacvičovania.
Večer sa posunieme do neďalekého baru. Objednáme si pivo. A rozprávam im moje zážitky z internátky. Keď im rozprávam ako som vyfajčila Bradáča, tak práve v tedy mi zazvoní mobil...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár