Sedíme na lavičke. Pred nami je stará hrdzavá koľajnica po ktorej niekedy strašne dávno premávali vlaky, len nejak sa to zrušilo a teraz je to tu opustené. Rada chodím na toto miesto sama premýšľať o sebe a živote. Sedíme pod strieškou malej budovy, ktorá je prázdna a špinavá. Nikto tam nechodí, ani bezdomovci. Asi všetci na toto miesto zabudli alebo sa im nechce brodiť pomedzi krami a vysokej trávy.
Otvorím ruksak a vyberiem koláč, ktorý mám v sáčku. Trochu sa porozprával. Nevadí. Ponúkla som Kuba. Opatrne si jeden vzal. A stále hľadel len niekde do diaľav. Na mňa asi ani nepozrel.
„Vynikajúci“pochválil mi koláč.
„Ďakujem“
A ďalej sme sedeli ticho bez jediného slova.
„Pekné miesto“
„Preto som ťa sem priviedla“
Nachvíľu pootočil hlavu no hneď ju otočil späť. Pomaly už prestávalo pršať. Na oblohe sa objavilo slnko a po chvíli sme zbadali prenádhernú dúhu. Vyskočila som na nohy a tešila sa ako malá. Kubo sa postavil za mňa a objal ma. Naklonil sa a dal mi bozk na líce.
„Mal by som už ísť. Kedy ťa znovu uvidím?“
„Zajtra v škole“
Prikývol hlavou a zmizol za porastmi veľkej trávy.
Zobrala som si ruksak a išla som aj ja domov. Doma som sa rýchlo prešvihla do izby, aby ma matka nezbadala a zaspala som.
Kráčam na zastávku, pretože vonku zase leje ako z krhly. Kubo tam už stojí, oblečený v tom istom ako včera len na očiach má čierne slnečné okuliare.
„Ahoj“pozdravím ho. „načo sú ti okuliare?“
„Čau, hm svieti slnko či?“
„Nie, nesvieti“
„Škoda, ale bude.“
Myknem plecom. Zastaví autobus a nastupujeme. Sadnem si tam kde zvyčajne a vedľa mňa Kubo.
„Vieš“ začne.“pobil som sa včera s bratom.“
„To mi je ľúto“poviem.
„Niečo ti poviem, dávaj si pozor na všetkých, nikdy nevieš kto je kto a než s niekym niekam pôjdeš, tak sa uisti či je to ten za koho ho máš“povedal a usmial sa.
Civela som na neho ako teľa na nové vráta. Čo tím myslí?
@pupinkavec prepáč, ale cez víkend nebudem mať čas nemyslím do slovne týžden, len preistotu.. ak as mi podarí, tak bude ďalšia časť v nedeľu alebo pondelok
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.