Láska dvoch, tá je jedinečná (8.) Lucia ho chce tiež

Len čo sa v triede posadím na stoličku už ma hore ťahá najlepšia kamoška Lucia. Vyjdeme na chodbu. Vyvalí na mňa jej veľké zelené oči.
„Čo by si chcela tento raz ?“opýtam sa jej. Už to vidím na nej, že zase nejakú službičku odomňa chce.
„No, počúvaj ma, ale veľmi dobre teraz je to vážne. Neboj tentoraz nejde o tvojho brata už ma nezaujíma a ako vidím určite si mu o mne nič nepovedala“
Tak to má pravdu. Bratovi nevravím nič o jeho záujemkiňách.
„Som zvedavá kto ti po takej dlhej dobe padol do oka.“
„Nóó..vieš. Poviem ti to na rovinu. Je to Jakub, tvoj spolusediaci a ako som si všimla, tak sa s ním aj rozprávaš. Prosím, prosím Natí mohla by si sa mu prihovoriť v mojom mene?“
„Čo?“ čudujem sa. Jej sa ľúbi Jakub? To nieje možné. Ona ho nemôže dostať on je môj.
„Uvidím čo sa bude dať robiť“poviem po chvíli.
Zazvoní na hodinu.
„Ďakujem, po škole ideme pozerať futbal nie?“
„Jasné“
Vrátili sme sa do triedy.

Do triedy vstúpi profesorka matiky. Hneď začne preberať nové učivo ani si nevšimne, že máme nového spolužiaka.
„Raketa“poznamená Kubo.
Zasmejem sa.
Otočí sa ku mne Lucia a žmurkne na mňa.
„Íha máš nápadníčku“ usmeje sa Kubo.
Pokrútim hlavou a buchnem ho po ramene.
„To bolelo“ povie.
„Ale no! Však si predsa nejaký chlap nie?“
„Počujem Vás!“ skríkne profesorka. A otočí sa smerom ku mne a Kubovi.
„Ako vidím Natália našli ste si priateľa svojho druhu, ale zato moje hodiny vami rušené nebudú!“vráti sa späť k tabuli a pokračuje v príklade.
„Ako som povedal raketa“
„Blázon“
„Môžem sa niečo?“povie a chytí mi bradu medzi prsty.
„Uhm, uhm“preruší nás hlas a okom kuknem na Luciu.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu