Alex sa s chuti zasmeje.
„Héj moja, pomaly na mna. Máme čas zatiaľ pokiaľ nerozmýšlaš o úniku.“
„Odteba? Nikdy!“ ops to som asi povedať nemala. „ Tak teda kde máš rodičov?“ rýchlo dodávam.
„Nemám“odpovie a zadíva sa nad seba.
„Čo sa stalo?“zvedavo sa opýtam.
„Nechcem o tom hovoriť. Ďalej si chcela vedieť, že odkiaľ mám peniaze. Odpoviem ti jednotucho nemám žiadne peniaze. Žijem z ovocných plodov čo rastú tu v lese a pijem pitnú vodu čo máte na námestí.“
„A oblečenie máš odkiaľ?“
„Jednoducho mám a to ta zaujímať nemusí.“
„Ale musí ja chcem vedieť všetko o Tebe“
„Nebuď nedočkavá“
„To si zo mna robis srandu?“
„Mal by som?“povie vážne.

Miknem plecami. Chytí ma za ruku a vedie hore na strom. Usadíme sa v drevenom domčeku. Ponúkne ma s lesnými jahodami. Opatrne si jednu vezmem.
„Niesú otrávené. A usmej sa na mna“
Prečo by som sa mala naňho usmievať, keď ma nasral s jeho odpoveďami.
„Nehnevaj sa na mna. Môžno raz tomuto celému budeš rozumieť.“
Toto mi je dosť podozrilé. Akoby odpovedal na moje myšlienky. Presne ako môj ochranca. On je môj ochranca? Srdce mi bije čoraz viac.
Alex sa nakloní ku mne a s dlaňom mi prejde po líci. Potiahne ma jemne za bradu a letmo ma pobozká. Prečo to urobil? Nozaj sa mu páčim? Objaví sa mi na perách úsmev.
Tentoraz sa ja nakloním k nemu zaborím si ruky do jeho krásnych kučeravo-zelených vlasov s jednou rukou prejdem po líci až k perám s prstami a náhle vtisnem na ne bozk. Usmejem sa naňho a on mi úsmev opätuje. Posuniem si ruku k jeho slnečným okuliarom chytím ich za rám. Alex sa strhne ako-keby sa ma bál a odsotí ma od seba.
„Prepáč, ale som nato citlivý.“
„Tak si ich snim sám.“
„Nemôžem!“
„Prečo?“
„Nerieš. Už by si asi mala ísť.“
Rýchlymi krokmi sme kráčali von z lese a bez slova. Zastavili sme sa až pred mojím domom. Rozlúčil sa so mnou a odišiel. Ani mi len maličkú pusinku nedal. Čoho sa bojí? Čo keď je škulavý? Radšej nato ani myslieť nebudem, ale chcem vidieť jeho oči za každú cenu! A budem! Chytím si ho!

Na druhý deň sa zobudím na zvonček pri dverách. O chvílu začujem kroky na schodoch. Unavene sa zodvihnem a posadím. Otvoria sa dvere a nakukne dnu Matúšova hlava.
„Čauko. Vyspinkaná?“
„Matúš? Čo tu do prdele robíš?“
„Takto sa víta navšteva?“
„Len mi nepovedz, že si prišiel aj s fotrovcami.“
„A keď áno?“
„Tak odchádzam!“
„A kam chceš ísť?“
„Nestaraj sa!“
Zobrala som si šaty do kúpelne a prezliekla som sa. Oblečená som z nej vyšla. Matúš sedí na mojej posteli a niečo ťuká to mobilu. Rozbehnem sa a skočím naňho.
„No, tak mi už povedz čo je to za monštrum ten Alex!“ snažím sa mu vytrhnút mobil z ruky, ale nedárí sa mi. Švihom si ho vsunie do rukávu a celou silou sa na mna prevalí. Obkročno sedí nadomnou a rukami mi zviera zápestia.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár