Okom sa pozriem hore a vidím ako zelené lúče spaľujú muža so sekerou. Ale nevidím toho, kto tie lúče spúšta, pretože stoji presne za mužom. Je to môj ochranca! Chcem ho vidieť! Prešuchnem sa nabok a …
Pozerám sa na Alexa ako s jednou rukou si drží svoje okuliare popodnosom. A jeho oči vydávajú zelené lúče, ktoré spaľujú muža už po stí raz. Alex? To nieje možné. Ale na druhej strane to vysvetľuje jeho nálady, činy a... a... a okuliare. Nemôžem tomu uveriť.
Z muža je už pomaly popol. Zdvihnem sa zo zeme a rozbehnem sa k Alexovi. On si rýchlo nasadá okuliare.
„Ďakujem ochranca môj!“ zavesila som sa mu okolo krku. „ Ľúbim ťa, už nemusíš nosiť tie okuliare“
„Máš to čo si chcela. Vieš, kto je tvoj ochranca. To ti hádam stačí. Toto je risk, čo som urobil. Keď sa to niekto dozvie, tak ma vymenia. Nemôžeš to nikomu povedať. Sľubuješ? Alebo sa môžeš rozhodnúť, keď ma nechceš ma za svojho ochrancu, tak ma vymenia a ja to budem akceptovať.“
Pozerám na neho ako vyoraná myš. On vždy, tak dospelácko a vážne rozpráva. O čom vlastne točí? Jasne, že ho chcem za ochrancu, ale aj za partnera.
„Keby len za ochrancu. Sľubujem“ hovorím mu s úsmevom.
„Mala by si začať už konečne uvažovať ako zabiješ toho muža.“
„Mňa nezaujíma muž ale Ty!“
„Nadomnou by si už mala prestať rozmýšlať. Poviem ti to raz a navždy. Nemôžem mať nijakým ľudským tvorom vzťah.“
„Odkiaľ si?“
Má schopnosť zabíjať zelenými lúčami či skôr niečo také ako omráčovanie. On nieje z našej planéty? On je mŕtvy? Či čo?
„Žijem. Maj sa.“
On sa predomnou normálne rozplynul. Dobre som videla? A že vraj žije, tak to znamená, že je živý. Ale odkiaľ pochádza? Čo je to za rasu? Rasa? Hehe. Šibe mi. On patrí určite k voliakemu neobjavenému ľudstvu s rôznimi schopnosťami, ktorí nás chránia pred kliadbami.
Musím naňho myslieť! Veď mi zalieva celú myseľ ešte viac, keď viem, že je to môj ochranca. Milujem ho!
Muža, muža ako ho zabiť?
Čo som ja vrahyňa?
Ako som otvorila kliadbu?
„Je toto vlastne skutočnosť?“ povedla som nahlas.
„Nie! To sú záhadné skutočnosti“ započujem za sebou hlas a po ňom smiech. Otočím sa a predomnou stojí Matúš.
„Kde sa túlaš? Všade som ťa hľadal“
Matúš ma odprevadil domov a hneď aj s fotrovcami odišli. Konečne. Dúfam, že ich nebudem vidieť celý týždeň. Vybehla som sa hore osprchovať a po horúcej sprche som zalahla do postele.
V tom mi práve prišla SMS.
Norbi: „Alex“
Dosť skoro mi to hovorí, keď už to viem.
Náhle v tom mi prišla druhá SMS.
Od Alexa ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár