Vonku je už celkom tma. Na oblohe svieti pár jasných hviezd. V blizkosti Alexa mi je strašne horúco. Srdce mi pri ňom bije rýchlejšie.
„Nemôžem“pohľadí ma po líci.
„Počula som, že ti škodí denné svetlo, ale teraz je už tma, tak si ich môžeš snať“poviem mu a zahrabem sa mu rukou do jeho krásnych kučeravo-zelených vlasov.
„Musím už ísť. Maj sa“ odtrhol sa odomna a odkráčal preč.
V kúpelni si robím penový kúpeľ. Zapnem si romantickú hudbu a v mierne teplej vode relaxujem. Ležím vo vani zakrytá penou.
Podľa mna ten muž zo sekerou mi vie čítať myšlienky a so mnou komunikuje. Ináč si to vysvetliť neviem. Ten hlas hovoril, že sa dnes stretneme a nestretli sme sa. Alebo žeby mal niečo spoločné s tým aj Matúš? Voliako mi nič z tohto čo sa deje nejde dokopy.
„Ahoj Adrika!“nadskočila som vo vani a objala si kolená.
Špehuješ ma ako sa kúpem?
„Nie!Len som ťa prišiel vystrašiť“
Povedal si, že si môj ochranca. A prečo sme sa dneska nestretli?
„Zabávať sa s tebou mám dovolené.“
Kto si?
„Tvoj ochranca“
Poznám ťa?
„Áno“
Si ten muž z môjho sna a reality?
„Nie. Kebyže som on už by si bola dávno mŕtva a žiadny ochranca by mi ťa nezabránil zabiť“
Stretli sme sa dneska?
Haló? Ochranca si tu? Prečo mi už konečne nepovieš kto si?
„Musíš sa uspokojiť, len s tým, že som pre teba len tvoj ochranca. Ochranca nemôže mať záväzky s chránencami. Potom by si ťažko na mna zabúdala,keby sa skončilo tvoje prekliatie.Po ktorom samozrejme musím odísť a už nikdy ma nebudeš počuť či vidieť“
Ráno vbehnem do kuchyne ako tornádo a vrazím do otca. Dnes je piatok. Máme ísť na ten večierok čo otec spomínal v pondelok.
„Čo si taká vytešená? Dúfam, že si nezabudla na ten večierok“ hovorí mi otec.
„Nie, oci. Len mám dobrú náladu“
„A čo ju vyvoláva?“
„Vieš, že ani neviem“
Vkročím vytešená do triedy. Hneď na parapete pri okne zbadám sedieť Matúša na očiach ma tmavé slnečné okuliare a v učiach sluchadká. Od tej nahánačky v cintoríne som ho nevidela. Stredu ani štvrtok sa neukázal v škole a ani mobil mi nedvíhal.
Namierim si kroky rovno k nemu. Zastávím sa pri ňom a štuchnem ho do ramena. Ani sa neunúva na mna pozrieť. Sedí ako socha. Zložím si veci na zem. Nakloním sa k nemu a zoberiem mu hlavu do rúk. On nadskočí a rýchlo sa postaví. Schmatne ma za ruku a ťahá ma von z triedy. Zastavíme sa pri skrynkách, kde nechodí veľa žiakov. Zloží si z hlavy slnečné okuliare. Naskytne sa mi pohľad na jeho červené oči. Okolo celých očí asi dva centimetre na všetky strany. Vyzerá to hrozne. Nasadí si okuliare naspať.
„Chcem počuť vysvetlenie! Čo to malo znamenať v utorok?!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
christopher7
7. 3.marca 2011 19:34
Super! CP(chcem pokračovanie)
Napíš svoj komentár