Záhadné skutočnosti (...nezmyselné rozhovori s Alexom...) 6.Časť

Ležím na studenej zemi a nadomnou stojí Alex. Podáva mi ruku. Chytím mu ju a vytiahne ma na nohy. Objímem ho. Tentoraz sa neodtaháva odomna. Pustím ho. Pozriem sa za roh. Nikoho tam nevidím. Kde je ten muž zo sekerou? A kde je Matúš? Pozriem sa na Alexa. Pristihnem ho ako po mne pokukáva a naviše sa krásne usmieva.
„Kam si sa až, tak ponáhľala?“opýta sa ma.
„Neuveríš mi, ale naháňal ma od cintorína až sem muž zo sekerou.“
Alex sa usmial a začal sa smiať.
„Nesmej sa! Je to pravda! Viem, že mi to nikto nikdy neuverí, ale vlastne prečo ti to hovorím. Teba to nezaujíma.“poviem a opriem sa o stenu domu. Alex stojí oproti mne opretí o pouličnú lampu. A s jednou nohou ju podopiera. Na sebe má to isté čo včera.
„Kebyže si nevymýšlaš, ako ťa môže v dnešnej dobe nahánať muž zo sekerou a naviše, keď je ešte dosť svetla a videlo by ho príliš veľa ľudí.“
„Ak si si nevšimol toto miesto je opustené a niet tu ani živej duše“
„Presne! A ten dom o ktorý sa podopieraš tu stojí više sto rokov a blúdia v ňom zlý duchovia. Od tohto momentu ta budú až do smrti prenasledovať. Zohriala si im byt. Duchovia nemjú radi teplo. Žijú v chlade a čiernej temnote. Prepáč, že som ti to nepovedal skorej, ale práve teraz som zbadal, že nad tebou visí mŕtve telo.“

Rýchlo som opustila pôvodné miesto a pribehla som k Alexovi. Pri ňom som sa pozrela na starý dom o ktorý som bola opretá. Nevizerá byť až tak starý. A naviše nevidím na ňom žiadne mŕtve telo. Urobil si zo mna srandu. Magor! Prečo mi to urobil.
Po dlhšej chvíli sa začal smiať.
„Zábava je na teba pozerať, keď sa niečoho bojíš.“
„To nebolo vôbec vtipné!“povedala som a vybrala som sa na odchod.
„Smej sa pokiaľ môžeš. A dávaj si pozor na muža zo sekerou. Práve sa mi zazdalo, že prehebol na druhú stranu“zakričal za mnou.
Naschvál ma straší. Ach, ako sa len bojím ísť sama domov. Obzriem sa za seba. Alex tam ešte stále stojí opretí o lampu a pozoruje ma. Zamáva mi. Strašne je čudný ten chlapec. Otočím sa. Vytiahnem z vrecka mobil a volám Matúšovi. „Voláte číslo je momentálne nedostupné. Zavolajte neskôr prosím.“ Prečo má vypnutí mobil? Čo keď sa mu niečo stalo? Matúš toho muža videl. Iba on a ja. Nikto iný. Ale prečo ma išiel napadnúť v blízkosti niekoho. Akonáhne som bola pri Alexom, tak muž sa vytratil. Zmenil smer a môžno bežal za Matúšom. Ale prečo? Aj Matúša prenasleduje ten muž? Zajtra sa ho to v škole musím opýtať.

Na svojom ramene zacítim dotyk a začnem kričať na plné hrdlo. Dotyčný mi zo zadu zakryje ústa a pritisne sa ku mne.
„Adrianka! Bodaj sa ma bojíš?“dá si ruku dole z mojich úst a odstúpi odomna. Otočím sa.
„Alex! Viem, že ťa to baví ma strašiť, ale ja sa vážne bojím. Prosím ťa nestraš ma už. Nevieš si predstaviť čo ja prežívam.“
„Viem“
Nadýchnem sa „Nevieš!“
Vtedy začne zvoniť mobil Alexovi. Z vačku vytiahne zelený mobil.
„Práve som s dotyčnou dievčinou.“hovorí Alex do telefónu. „Maj sa Šéfe.“
„Čo?“z vyvalenými očami sa opýtam. S dotyčnou dievčinou? Čo má so mnou? Z akým šéfom o mne hovoria? Čo chcú so mnou?
„Nič. Len. aby kamoš žiarlil, že som z jeho kamoškou ktorá sa mu páči.“
„Aha, tak to klamať kamoša?“

Stojíme pred bránou nášho domu. Pristúpim k Alexovi.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu