Záhadné skutočnosti (...plán,muž je mŕtvy a konečná zábava...) 21.Časť

Ako keby som mala voliaku predstavu ako sa dá niekto zabiť. Nikdy som nad tím nerozmýšľala. Prečo to musím urobiť sama ? Veď ja to nikdy nedokážem, kým sa na niečo zmohne, tak už bude po mne. No síce ma Alex zachráni, ale nič s toho nebude. Musí ho zabiť on. Aj keď neviem ako, ale ja to rozhodne neurobím.
„Prosím ťa moja, nemaj boja. Nič to nieje. Nikto ti nič nemôže. Je z minulosti.“
„Ale ako ho mám zabiť?“
„Poďme po poriadku. Prečo si to urobila? Prečo si chytala veci, ktoré boli prísne zakázané, aby si sa ich niekto dotýkal.“
„Hm?“nerozumiem vôbec o čom ten točí.
„Nepamätáš?“ pýta sa ma.
Pokrútim hlavou, že nie.
„Múzeum !Nič ti to nehovorí?“
„Čó? To vážne? Zato, že som otvorila tú vázu a potom do nej kopla. Sranda. Hehe. Aspoň som získala Teba. A ako ho mám vrátiť dnu?“hovorím so smiechom. V takej škaredej storočnej váze sa skrýval magor jeden! Vlastne sa mu ani nečudujem, lepšie miesto preňho určite nemali.
„Haha veľmi vtipné. Kebyže ma za tebou nepošlú už by si bola dávno dva metre pod zemou.“
„Ale nie som!“
„Ty to celé berieš ako zábavu. Odvážne dievča. Snáď ti ani pomáhať nemusím a môžem odísť!“
„Nemôžeš!“ vyplazila som mu jazyk.
„Dievča hneváš ma! Dneska možmo príde ten muž ťa znovu zabiť, takže dáme plán ako ho zlikvidujeme. A musíš ho zabiť ty! Keď bude pri Teba tak ja ho zo zadu chytím a ty ho rýchlo musíš z nožom bodnúť do srdca. Potom mu odrežeme všetky končatiny od tela aj hlavu. A urobíme si z neho táborák. Môžem zavolať Norbimu a Matúšovi.“
„Aha“povedala som. Po chvíli som dodala „Neviem či by to bol dobrý nápad, pretože Matúš by žiarlil on ma chce.“
„Moja si naivná. Ja som sa s ním už dávno porozprával a nechce teba na nič iné iba na sex.“
Pozrela som sa naňho, ale nič som mu nato nepovedala. Zavolala som teda chalanom a zavolala ich ku mne.

Alex mi strčil nožík do ruky, aby som ho celý čas mala pri sebe.
Zazvonil zvonček zrejme už prišiel jeden z chalanov. Vybrala som sa otvoriť. Keď v tom zakričal Alex.
„Aďa, teraz! Rýchlo!“
Otočila som sa rozbehla som sa k Alexovi, ktorý zvieral v rukách muža so sekerou. Vlastne sekeru nemal v ruke, ležala vedľa nich na zemi. Pribehla som a chvíľu som sa naňho zadívala a pozerala na jeho skleslú, smutnú, tmavú, starú a vráskavú tvár.
„Adriana!“skríkol na mňa Alex až som nadskočila.
Silno som v trasľavej ruke zvierala nôž. Nadýchla som sa. A celou silou som mu ho pichla rovno do srdca. Ťažko sa predieral. Začala na vôkol mňa tiecť krv.
„Dobre, teraz odstúp“povedal Alex.
Položil muža na zem a zdvihol zo zeme jeho sekeru. Nadvihol ju nad seba a preťal mu ruku potom aj druhú, obe nohy a nakoniec hlavy. Na celom trávniku v našej záhrade sa rozprestierala krv. Rodičia ma zato zahlušia. Ako im to vysvetlím? To je už druhá otázka.
„Viem zakryť stopy. Nepamätáš na začiatku to okno vo vašej kuchyni?“
„To si urobil ty?“
Prikývol.
Mala by som ísť už otvoriť dvere. Zvonček už zvonil asi dvadsiaty raz.
„Choď“ povedal Alex.
Ešte stále som si nezvykla, že mi vie čítať moje myšlienky. Uňho ani klamať nemôžem. Stále ma bude mať pod kontrolou.

Pri bránke už stále obaja chalani.
„Čo si tam toľko robila? Najprv nás voláš k tebe a potom nám neotváraš“
„Prepáčte mali sme prácu“
„Akú? Zvedavo sa spýtal Norbi.
„Zabili ste toho muža?“pýtal sa Matúš.
„Áno, ideme na ňom opekať. Tak hor sa do toho chalani!“
„Fúj! Ja s toho ohňa nič jesť nebudem!“prehovoril Norbi so skrslím ksichtom.

Keď sme prišli do záhrady, tak už horel oheň a Alex pri ňom stál.
„Vitajte u Aďky!“privítal chalanov Alex.

Posadali sme si okolo ohňa a uvoľnene sme sa mohli baviť. Už nám nič nehrozilo. Vlastne iba mne. A môj Alex už nemusí mať o mňa žiadne starosti. Opiekli sme si špekáčiky a popri tom sme popíjali pomarančový džús.

Chalani nás po pár hodinách opustili a zostala som sama s Alexom na záhrade sedieť. Usmievali sme sa na seba. Nič sme nehovorili. Položila som si svoju ruku na jeho. Priklonila som sa k nemu bližšie. Rukou som sa načiahla za rám na jeho okuliaroch. Opatrne som ich potiahla a sňala som mu ich z očí.
„Váv“ povedala som. Zostala som prekvapená.
Alex má tie najkrásnejšie oči na svete. Krásne mu svietia ako dve neónové zelené svetlá. Proste krásna. Pri ňom v tme ani baterku nepotrebujem.
Usmial sa na mňa s jeho milým úsmev. Naklonil sa ku mne a začal ma jemne, pomaly a vášnivo bozkávať. Rozplývala som sa pod jeho bozkami. Proste Alex je neodolateľný.

Alex je najkrajší, najmilší, najrozkošnejší, najvášnivejší chlapec akého som kedy stretla. Ops oprava mimozemšťan.






Koniééééééc Konečnééé Ukončila som to narýchlo

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu