Rukou mi prejde hore k lícu, pritiahne sa s hlavou bližšie a začne ma jemne bozkávať. Po pár sekundách sa rýchlo odtrhnem a vyskočím z postele. Pretože som si práve uvedomila, že môj ochranca ma sleduje. Viem to! Určite ma sleduje. Neviem prečo si z toho robím ťažkú hlavu. Ale mám z toho zvlášny pocit, no netuším prečo.
Zo zamyslenia ma pretrhne Matúš keď ucítim, že ma objíma.
„Prestaň“ odstrkávam ho od seba.
„Urobil som niečo zle?“opýta sa opatrne.
„Áno, všetko“odvrknem mu.
„Aha“ povie smutne, skloní hlavu a posadí sa na postel.
Zlatučký je veľmi. Chudáčik. Do pekla mám tos trašne zložité. Ochranca ma odpočúva. A ja pekne myslím o Matúšovi, len myslím. Nič nechcem mať s ním. Chcem Alex, hneď teraz. On je proste najfešný chlapec. A s tých jeho vlasov nemôžem. Ja si zafarbím svoje na ružovo. Nahlas sa zasmejem. Rozmýšlam nad úplnými hovadinami. Matúš zdvihne hlavu a okom na mna pozrie. Čo si asi myslí? Som nepríčetná. Ja viem. Niet mi už pomoci. V tom mi začne zvoniť mobil.
„Ahoj“pozdravím Norbiho.A pozvem ho k sebe, pretože z domu nemôžem odísť, keď tu mám Matúša.
Norbi chcel ísť niekde na kofolu, ale tak tú si spravíme u mna a lahneme si pod holé nebo a budeme pozorovať hviezdy. To bude romantika s dvoma chalanmi. Ach, zas o čom premýšlam! Tie moje zvrhlé myšlienky treba s nimi niečo robiť. Ináč sa asi zbláznim. A dostanem sa na psychiatriu.
Strašnú chuť mám sa porozprávať s ochrancom. Stále cítim jeho oči na mne. Niečo mi chce povedať. Ešte ako dlho budem čakať, kým všetci odídu. Ešte aj Norbiho som si zavolala, no som ja normálna? Asi nie, ale už stačilo!
Zatiaľ čo čakám na Nora, tak som urobila chladené coly. Zavolala som Matúša dole.
„To pre koho robíš?“opýta sa ma Matúš, keď vojde do kuchyne a zbadá tri coly na stole.
„Pre nás“
„Však sme len dvaja, nie?“
„Zatiaľ“usmejem sa naňho.
„Kto má prísť?“
„Norbi“
„Čo? Načo? Tak ja idem radšej domov.“
„Prestan Matúš nikam nejdeš pekne tu zostaneš!“
„A pr...“ nestihol dopovedať, pretože som ho pobozkala a v tom zazvonil zvonček. „Už je aj tu“ povedala som „ a buď normálny prosím ťa“
„Keď ma ešte raz pobozkáš, tak budem“
Zvonček znova zazvonil už nástojčivejšie.
Pribehla som ešte k Matúšovi a dala mu letmú pusu. Chcela som bežať k dverám, ale chytil ma za ruku pritiahol silno a tesne k sebe. Z rukou mi chytil hlavou a začal ma bozkávať. Zvonček znova zvoní. Prestal. Konečne. Snáď sa to nemá ako dozvedieť Alex. Kto by mu to povedal? Ochranca učite nie veď ten je iba môj iba so mnou sa rozpráva. Kvôli mužíkovi, na ktorého radšej ani spomínať nebudem. Zvonček zvoní.
„Choď už otvoriť, lebo sa zbláznim“ vyhána ma Matúš a popritom krúti hlavou, že Norbi sa už nevie dočkať.
Otvorím dvere a zostanem stáť zaskočená s otvorenými ústami. Predomnou stojí ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár