Vysmiaty od ucha k uchu. Ani neviem ako dlho som naňho hľadela, kým ma nevyrušil.
„Len som ti prišiel zaželať príjemný večer a nerob si starosti.“otočil sa na odchod. Obzrel sa a ešte dodal „Maj sa na pozore“ žmurkol a rýchlymi krokmi odkráčal.
Kým som sa stihla spamätať, tak už stál predomnou Noro.
„Fíha aká kočka!“ začal sa smiať. „To ma tak nedočkavo očakávaš?“
„Žiaľ, nie. Mala som návštevu.“
„Nikoho som nevidel odchádzať“
„Nechajme to tak. Poď ideme na zadný dvor.“
Keď nás Matúš zbadá, tak sa spýta: „Čo ste tak dlho robili? Ak dobre viem, tak ty si homoš“
„Ja som iba teraz prišiel“ odpovedal Noro.
„Kto zvonil Adriana?“
„Alex“
„A čo ten chcel od Teba?“
„Vieš, že ani neviem. Zaželal mi príjemný večer a mám byť na pozore. Nerozumiem tomu čo myslíš?“pýtam sa Matúša.
Témy sa rozbehli všelijaké. Sedíme na lehátkach a popíjame chladenú colu, pričom pozorujeme hladinu bazéna alebo jasné hviezdy na tmavomodrej oblohe.
Noro si odskočil na wc-ko. Matúš sa ku mne nakloní a hovorí.
„Rozmýšlam o tom čo ti povedal Alex.“
„A načo si prišiel?“
„Čo keď to má niečo spoločné s tím mužom, ktorí ťa prenasleduje?“
„Ako to on môže vedieť?“
„Možno nevie, ale iba tuší. Myslím, tak že čo keď je veštec alebo niečo tomu podobné. Možno ti vie čítať myšlienky, cíti tvoj strach v škole. Možno aj teraz niekde na blízku nás špehuje a vie čo sa bude diať. Nechcem ta strašiť, ale niečo natom bude. A Alex možno má niečo s tím spoločné. Povedz mi stretla si ho niekde v tom okamihu ako muža?“
„Zelené lúče od voliakeho tvora. Vidím pokaždí, keď ma zachraňujú pred mužom“
„Tie som videl tiež a inak? Napríklad teaz ta tu bol varovať, takže dneska ver tomu, že stretneme toho muža. Mimochodom Alexa sme už dnes videli.“
„V ten deň, keď sme boli na cintoríne som v behu doňho vrazila.“
„Aha, prepáč, že som ťa tam nechal“
Noro sa vracia zo záchodu.
„Čo sa trasieš? Nebodaj sa bojíš tmy?“ rehoce sa z neho Matúš, pričom sa skotúla z lehátka. Vyzlečie si oblek a rozbehom skočí do bazéna. Vynorí sa a pripláva ku kraju.
„Pfúú, dobrá voda. Nejdete?“
„Bez plaviek? Nie. Stalo sa ti niečo Norbi?“
Nemo prikivuje s hlavou, že áno. Skrčenými nohami sedí na lehátku a trasie sa.
Podídem k bazénu. Čupnem si a pošepkám Matúšovi: „Jemu sa muselo niečo vážne stať a nemám s toho dobrý pocit. Bojím sa. Čo budeme robiť.“
Matúš ma chytí za ruku a potiahne do bazena. Začnem kričať, že čo to robí. Otočí ma chrbtom k Norovi a s rukami mi zakrýva oči. Snažím sa ich dať dole, aby som videla.
„Matúúš!! Pusť ma.“
Počujem Norov krik.
„Čo sa to tam deje?“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
forte
3. 4.apríla 2011 21:39
daleéj
Napíš svoj komentár