Ešte stále som celá roztrasená. Zošuchnem sa z postele na studené parapety. Kráčam k dverám od svojej izby. Otvorím ich a zídem dole po schodoch. Cez obývačku do kuchyne. Svetlo nezapínam. Je tu dosť svetla, aby som si vedela zobrať pohár a napustiť trochu studenej vody. Tretože mám v ústach strašne sucho. Cez okno do kuchyne nám svieti pouličná lampa. Vezmem si z kredencu pohár, napúštam doňho vodu. Opriem sa chrbtom o kuchynský drez a pozerám sa von oknom. Zrazu zbadám tieň čo sa blíži k oknu. Po chvíli vidieť postavu a v nej rozoznávam muža so sekerou z môjho sna. Srdce mi začína rýchlo biť. Stojím na mieste. Nesnažím sa pred ním ani len pohnúť. Netuším prečo, akoby mi nohy prirástli k zemi. So strachom v očiach hľadím ako muž preráža okno a skáče do kuchyne. Sklo sa rozletelo po celej kuchyni. Naštastie ma obišlo. Muž je celý v čiernom. Má tmavé oči, ktoré túžia po zabíjaný. Na perách má jasný poloúsmev. Zo sekery zbadám ako kvapká krv. Čerstvá krv. Sekeru nadvihuje vysoko nad seba. A rýchlim švihom mierením na mna spúšta sekeru. V tom poza mna pretrú sa jasné zelené lúče. Ktoré odhodia muža k oknu a tam ho spaľujú na popol. Teraz konečne vidím ako ho to spaľuje. Po pár sekundách je z neho popol. Čo sa hneď odparí a nezostáva po ňom vôbec nič. Zelené lúče dohasíňajú. Otočím sa smerom odkiaľ išli, ale už tam nič nieje. Som sklamaná, že ešte ani raz som nevidela to čo ma zachraňuje pred tím mužom.
Sen sa stal skutočnosťou? Alebo sa mi to tiež len sníva? To pochybujem. Ale teraz lúče zabili muža pred mojimi očami, takže je mŕtvy. Snáď už je po všetkom. Možno to bolo len voliake nedorozumenie. Veľmi ma prekvapuje, že sa rodičia nezobudili na ten rachot a ako im vysvetlím to okno? No, nič. Idem naspäť do izby. Lahnem si do postele a snažím sa zaspať čo sa mi dosť dlhú dobu nedarí, pretože stále musím myslieť na to čo sa stalo.
„Adriana vstávaj už je sedem hodín!“strčí hlavu do izby mama.
„Čoo?“ vyskočím z postele umyjem si tvár a rýchlo sa oblečiem. Natiahnem si krátku ružovú suknu a ružové tričko. Oči si potiahnem čiernou ceruzkou a nanesiem si ružový tieň. Vlasy si zľahka prečešem. Zhrabnem mobil zo stola, tašku zo zemi a bežím dole do kuchyne. Hneď mi pohľad zastaví na okne. Tak rýchlo ho vymenili? Hmm.
„Prepáč mami“ospravedľnujem sa za okno, ktoré som síce ja nerozbila, ale pochybujem, žeby mi uverila.
„Začo?“sa ma pokojne opýta akoby sa nič nestalo.
„Predsa za to rozbité okno“odpovedám jej strasľavým hlasom.
„Za aké rozbité okno? Kde si rozbilo okno?“kričí na mna.
„Predsa tu na kuchyni“zľahka odpovedám.
Mama z vyvalenými očami po mne pozerá. „Nemáš náhodou horúčka?“ pýta sa ma.
Nechápem veď to okno bolo rozbité.
„Ale nie srandujem“nesmelo sa zasmejem. Zoberiem mame desiatu z ruky a bežím do školy.
Prídem presne na zvonenie. Vojdem do triedy pozdravím sa nahlas. Všetci chalani sa mi odzdravia a dievčatá len po mne zízajú a ohovárajú ma.V triede sa bavím iba s chalanmi. Dievčatá ma nezaujímajú. Sadám si do lavice vedľa bývalého frajera. Pýtate sa prečo bývalého? Pretože sa z neho stal gay. Prichytila som ho na jednej žúrke sa bozkávať s druhuhím chalanom. Videl ma a nijako sa to asi nesnažil zakrývať. Tak som sa s ním rozišla. Viac sme sa o našom vzťahu nebavili. Dneska má na sebe bledo modré užke rifle a ružové tričko. Nechty má nalakované na ružovo a na strapatých blond vlasoch má ružový melír. Hneď ako sa posadím na stoličku otvoria sa dvere. Dnu vstúpi triedny profesor a za ním zrejme nový žiak, ktorý vyzerá nozaj neodolateľne. Pozerám naňho zaťato s otvorenými ústami..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár